banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Bánovská nemocnica od 1. marca zabezpečí interné oddelenie

Mesto Bánovce nad Bebravou, na základe informácie hovorkyne AGEL SK a.s., oznamuje, že NEMOCNICA Bánovce – 3. súkromná nemocnica, s.r.o., člen skupiny ANGEL, od 1. marca 2018 zabezpečí prevádzku interného oddelenia. 

 

Tlačová správa mesta
Zdroj: www.bánovce.sk

NA KRASÍN

Dolná Súča – hrad Súča – Krasín – Dolná Súča

 

Poloha: Biele Karpaty – centrálna časť (Súčanská vrchovina, Bošácke bradlá).

 

Východiskový a cieľový bod: Dolná Súča, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Dolná Súča – hrad Súča ¾ hod. – Krasín ½ hod. – Dolná Súča ¾ hod.

 

Spolu:2 hod.

 

Prevýšenie: 233 m.

 

Náročnosť: Krátka a stredne náročná túra vedúca po trase náučného chodníka. Jej náročnosť spočíva v tom, že vedie skalným terénom. Značkovanie náučného chodníka je do značnej miery zanedbané a miestami celkom chýba. Terén je však prehľadný a orientačne takmer bezproblémový. Trasu je vhodné absolvovať za pekného a najmä suchého počasia, pretože pohyb po mokrých skalách môže byť nebezpečný.

 

Základná trasa: Východiskovým a cieľovým bodom túry je obec Dolná Súča (285 m). Začneme uprostred dediny a z priestranstva s autobusovou zastávkou, obchodmi a reštauráciou sa vydáme hore ulicou smerom na západ. Neprídeme až ku kostolu, ale ešte pred ním odbočíme doprava. Bočnými ulicami sa dostaneme na severozápadný okraj obce. Pôvodná trasa náučného chodníka viedla takmer po južnom úpätí mohutného skalnatého bradla. Chodník, ktorý využívala, však značne zarástol (stav – jeseň 2004), preto radšej pôjdeme ďalej od skaly. Pohodlne prejdeme po kosených lúkach, z ktorých je pekný výhľad na bradlo. Hoci lúku pretínajú pásy ťažko priechodných krovín, nemusíme sa cez ne predierať, pretože na západnom konci sa lúčne pásy spájajú. Po svahu pohodlne vystúpime pod najzápadnejšiu skalu skalného hrebeňa. Prístup na vrchol je pomerne jednoduchý a bezpečný. Len veľmi ťažko na ňom rozpoznáme posledné zvyšky hradu Súča (500 m). Stredoveký hrad tu stál už v 13. storočí. Vznikol na mieste pravekého sídliska z mladšej bronzovej doby, ktoré patrilo k lužickej kultúre. Pre výhodnú strategickú polohu mal predovšetkým strážnu funkciu. Ako mnohé ďalšie považské hrady, aj hrad Súča kedysi patril veľmožovi Matúšovi Čákovi. Postupne vystriedal viacerých majiteľov, ktorí na neďalekej obchodnej ceste vedúcej na Moravu vyberali mýto. V 15. storočí patril Barbore Celskej, manželke uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Spustol po roku 1550, keď ho vlastnil rod Podmanických. Aj keď z hradu Súča takmer nič nezostalo, výhľad z miesta, na ktorom stál, je fascinujúci. Z krajného brala začneme náročný prechod skalným hrebeňom. Zo štrbiny pod hrebeňom sa po zarastenej ceste dostaneme na susedný vrchol s telekomunikačnou vežou. Odtiaľ sledujeme skalný hrebeň mohutného bradla Krasín (516 m), v ktorom sú len sotva rozpoznateľné úseky úzkeho skalného chodníka. Postup má zväčša podobu preliezania zo skaly na skalu. Vápence pod nohami sú zjavne skrasovatené, voda do kameňa na mnohých miestach vyhlodala rozličné otvory (škrapy). Keď prídeme na miesto, kde úzky skalný hrebeň začína výraznejšie klesať, musíme sa rozhodnúť, ako túru ukončíme. Pohodlnejší a bezpečnejší je návrat po rovnakej trase, avšak môžeme pokračovať aj ďalej. Neodporúčame držať sa presne na hrebeni, pretože sa končí strmým zrázom v stene malého kameňolomu. Strmá a na zostup nevhodná je aj pravá strana hrebeňa obrátená na juh. Menej pohodlný, avšak pomerne bezpečný je zostup strmým zalesneným svahom na severnej strane. Ak zvolíme tento variant, po vyjdení z lesa sa ocitneme na lúke, po ktorej zostúpime na cestu vedúcu ku kameňolomu neprídeme však až k nemu, ale vykročíme opačným smerom, čiže doľava. Cesta sa oblúkom zvažuje na asfaltovú cestu, po ktorej pohodlne prídeme do stredu obce Dolná Súča (285 m), kde sme túru začínali. 

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Bánovská nemocnica naďalej bez interného

V stredu 31. januára 2018 sa z iniciatívy poslankýň Trenčianskeho samosprávneho kraja Rudolfy Novotnej, Márie Hajšovej, Zuzany Máčekovej a primátora mesta Mariána Chovanca uskutočnilo stretnutie k problémom v zdravotníctve.

 

Na stretnutí sa za účasti poslankyne TSK Zuzany Máčekovej, primátora a  niekoľkých starostov okresu rokovalo o možnostiach samosprávy pomôcť s  riešením problémov v  poskytovaní zdravotníckej starostlivosti v  našom meste a  okrese. Verejnosť bola informovaná o  dočasnom uzatvorení interného oddelenia do 31. januára 2018. Podľa posledného oznamu riaditeľky Nemocnice Bánovce MUDr. Miny Bobockej nebude interné oddelenie ani od 1. februára 2018 zabezpečovať zdravotnú starostlivosť.

V priebehu februára vedenie nemocnice rozhodne o ďalšom postupe. Prítomní sa zaoberali možnosťami, ako pomôcť nemocnici oddelenie sprevádzkovať a  dohodli pr acovné stretnutie starostov okresu. Ďalšou dôležitou témou bola neurologická ambulancia. Jej absenciu obyvatelia okresu veľmi často zdôrazňujú aj predstaviteľom jednotlivých samospráv. Aktuálne už prebiehajú rokovania všetkých zainteresovaných, ktorých výsledkom má byť sprístupnenie zdravotnej starostlivosti v  odbore neurológia v  najbližších mesiacoch. O ich výsledku bude mesto občanov informovať.

 

Tlačová správa mesta

Bánovské noviny č. 5 - 5 február 2018

DO VLČIEHO VRCHU

Trenčín – Hrabovka – Horná Súča – Vlčí Vrch

 

Poloha: Biele Karpaty – centrálna časť (Súčanská vrchovina, Bošácke bradlá), Považské podolie – západná časť.

 

Východiskový bod: Trenčín, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Vlčí Vrch zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Trenčín – Horné Orechové 1 ¼ hod. – Hrabovka ¼ hod. – Sedlo nad Juríkovcami 1 ¾ hod. – Horná Súča 1 hod. – Vlčí Vrch 1 ¼ hod.

 

Spolu: 5 ½ hod.

 

Prevýšenie: 344 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná viac ako poldenná túra. Sčasti vedie po verejných cestných komunikáciách (najmä v úvodnej časti trasy), na ktorých treba venovať zvýšenú pozornosť okoloidúcim vozidlám. Na krátkom úseku nad Hrabovkou sa reálna trasa nezhoduje so stavom zakresleným v odporúčanej turistickej mape. Pozor si treba dať aj na neprehľadné turistické značkovanie pred Sedlom nad Juríkovcami. Úvod trasy si môžeme spestriť návštevou Trenčianskeho hradu, ktorý je dominantou mesta a celého Považia.

 

Základná trasa: Od železničnej stanice v meste Trenčín (211 m) sa vydáme po záverečnom úseku trasy č. 16, avšak v opačnom smere. Po križovatku za továrňou Old Herold nás povedú červené turistické značky (0701), ktorými je označená Cesta hrdinov SNP. Na rušnej križovatke odbočíme doprava na Vlársku cestu. Za viaduktom odbočíme doľava na Istebnícku ulicu, po ktorej sa dostaneme von z mesta. Sledujeme modré turistické značky (2422). Na Istebnícku ulicu nadväzuje asfaltová cesta smerujúca na sever. Za diaľnicou prejdeme popri prameni kyselky. Za Horným Orechovým (245 m) vystúpime serpentínou do svahu a ocitneme sa v malom sedle na hornom konci Hrabovky (328 m), do ktorej však nezídeme. Pri autobusovej zastávke opustíme asfaltovú cestu odbočením doľava. Pokračujeme po poľnej ceste. Trasa mierne stúpa otvorenou krajinou s výhľadmi do doliny Váhu. Zalesnený Látovec (468 m) neobídeme zľava, ako uvádza turistická mapa, ale po poľnej ceste vedúcej viac vpravo. Z cesty je pekný výhľad na severozápad do doliny Súčanky. Povyše kopaníc Polníky vojdeme do lesa. Na tomto úseku sa turistické značkovanie miestami stráca, takže si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Pokračujeme severozápadným smerom a onedlho prídeme do Sedla nad Juríkovcami (400 m). Zo sedla doľava odbočuje žltá turistická trasa vedúca do Zlatoviec. Lákavejšie je odbočenie doprava, kde vidieť skalnaté bradlo Krasín skrývajúce nepatrné zvyšky hradu Súča (trasa č. 29). My však ďalej sledujeme modré turistické značky a z lúčneho sedla klesneme po lesnej ceste k chalupám kopaníc Juríkovci a Jurovci. Prístupová trasa schádza na frekventovanejšiu cestu spájajúcu Hornú Súču s kopaničiarskou Dúbravou. Odbočíme doprava. Za mostom prejdeme ponad potok Súčanka a odbočíme doľava. Pôjdeme najprv hlavnou a potom vedľajšou ulicou Hornej Súče (315 m). Značky nás dovedú do stredu obce, kde sa  môžeme občerstviť v hostinci. Pokračujeme po bočnej ulici s novými rodinnými domami, ktorá vedie po západnom okraji obce (nad kostolom). Za posledným domom pokračujeme miernym traverzom po lúke, až prídeme na zákrutu asfaltovej cesty. Za ňou sa dostaneme do cieľa výletu v kopaničiarskej obci Vlčí Vrch (550 m). Malá dedina, ktorú tvorí niekoľko zoskupení domov, má nádhernú polohu. Ak vystúpime k lyžiarskemu vleku na hornom konci dediny, naskytne sa nám nádherný výhľad na okolitú krajinu vrátane kopaničiarskej obce Žítková na moravskej strane. 

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Nachádzaš sa tu: Domov