banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Návšteva z Kopřivníc v Bánovciach

Štrnásty marec patril prvému stretnutiu so zástupcami moravskej Kopřivnice v meste Bánovce nad Bebravou. Hneď z príchodu ich čakali pracovné raňajky na magistráte. Zavítala k nám osemčlenná delegácia v spoločnosti primátora Mariána Chovanca, ďalších zástupcov mesta a spoločenských organizácií.

Naše mesto malo kedysi dávno veľmi dobrý vzťah s mestom Kopřivnice najmä cez automobilový priemysel.

Pricestovali predstavitelia z rôznych oblastí kultúrno - spoločenského života.

Cieľ bol jasný – ukázať im, ako žije naše malé mestečko Bánovce nad Bebravou, ako to u nás funguje a podeliť sa tak so skúsenosťami, radosťami i starosťami v našom meste.

Vedúcim moravskej delegácie bol Zdeněk Babinec, člen Rady mesta Kopřivnice a  riaditeľ Základnej umeleckej školy Zdeňka Buriana. 

Kopřivnice si pochvaľovali pohostinnosť Bánovčanov a pripravený celodenný program. Všetci, vrátane primátora Mariána Chovanca, vyjadrili na záverečnom posedení v ZUŠ presvedčenie, že to bol prvý a  dobrý krok k  spolupráci s našim mestom.

 

Mesto Kopřivnice:

 

pohled na Kopřivnice 

 

Zdroj foto: http://www.koprivnice.cz/index.php?id=predstaveni-koprivnice 

 

Čerpáme z: Bánovské noviny, ročník XII./ číslo 11

Na Ostredok a Krížnu

Liptovské Revúce – Čierny kameň – Ostredok – Krížna – Liptovské Revúce

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový bod: Liptovské Revúce – Stredná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Liptovské Revúce – Vyšná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Liptovské Revúce – Stredná Revúca – Čierny kameň 2 hod. – Ploská 1 hod. – Ostredok 2 hod. – Krížna ¾ hod. – Rybovské sedlo ¾ hod. – Liptovské Revúce – Vyšná Revúca 2 ¼ hod.

 

Náročnosť: Celodenná náročná túra s veľkým prevýšením a rozmanitým charakterom. Orientáciu v krásnej hôľnej časti so širokým výhľadom uľahčuje tyčové značkovanie.

 

Základná trasa: Od autobusovej zastávky v miestnej časti Liptovské Revúce – Stredná Revúca (680 m) sa po ceste vrátime o niekoľko desiatok metrov ku kostolu, kde červená značka (0858) odbočuje doľava do bočnej uličky. Za poslednými domami vojdeme do úzkej doliny Malá Turecká. Prekročíme potok a pokračujeme po príjemnom chodníku v trávnatom úbočí s pekným výhľadom na Čierny kameň. Najskôr pôjdeme vyššie nad dnom doliny, neskôr prejdeme opäť cez potok a niekoľkými serpentínami sa vydáme strmo hore svahom. Po zvlnenej trávnatej plošine s vápencovými balvanmi mierne vystúpime pod bralá Čierneho kameňa 1 (1 479 m). Po dosiahnutí okraja hrebeňovej poľany Minčol sa v sedle s výdatným prameňom  pripojíme na zeleno značkovaný chodník (5600), po ktorom odbočíme doľava. Cez les, ktorý môže byť za daždivého počasia rozbahnený, obídeme západné úpätie masívu Čierneho kameňa. Na jeho vrchol s dvojramenným krížom z dôvodov ochrany prírody značka nevedie. V Sedle Ploskej (1 410 m) sa napojíme na žlto značkovaný chodník, po ktorom namáhavo a zdĺhavo vystúpime na rozsiahlu vrcholovú plošinu Ploskej (1 532 m). Vzhľadom na plochý reliéf poskytuje len výhľady do diaľky. Z vrcholu pokračujeme po červenej hrebeňovej Veľkofatranskej magistrále (0870) juhozápadným smerom. Po chodníku, ktorý ponúka krásne rozhľady do okolia, prejdeme cez Chyžky (1 340 m) k salašu pod Suchým vrchom. Vrchol Suchého vrchu (1 550 m) značka opäť z dôvodov ochrany vzácnej vápnomilnej flóry obchádza po západnom svahu. Výstup na najvyšší vrch Veľkej Fatry Ostredok 2 (1 592 m) nie je veľmi namáhavý, pretože v tejto časti má celý hrebeň viac – menej rovnakú výšku. Z vrcholu uvidíme Veľkú Fatru ako na dlani. Za dobrého počasia sa môžeme potešiť aj panorámou západnej časti Nízkych Tatier či severnej časti Kremnických vrchov. Pokračujeme po trávnatom hrebeni s neustálymi výhľadmi. Prejdeme cez vrchol Frčkova (1 585 m) a o chvíľu postupným stúpaním zdoláme Krížnu (1 574 m), ktorá poskytuje podobné výhľady do širokého okolia ako Ostredok. Z jej vrcholu zostúpime širokým a strmým chrbtom vľavo po červenej značke (0801) do Rybovského sedla (1 305 m), kde odbočíme vľavo na zeleno značkovaný slabo viditeľný chodník (5601). Pôjdeme najskôr šikmo a potom strmo dolu lavínovým svahom. Po dosiahnutí poľnej a neskôr tvrdej vozovky zídeme dlhou Suchou dolinou do miestnej časti Liptovské Revúce – Vyšná Revúca (720 m).

 

Variant: Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere za približne rovnaký čas. Jeden z variantov predlžuje základnú trasu o dlhší pobyt vo vrcholovom pásme (o ¼ hod.). Pri zostupe z Krížnej možno v tomto prípade pokračovať po červenej značke bočným hrebeňom po Východné Prašnické sedlo, odkiaľ možno zostúpiť po žltej značke do Suchej doliny a ďalej do Vyšnej Revúcej. Ďalší variant využíva na zostup z Krížnej trasu modrej značky (2628) vedúcu cez Majerovu skalu do Starých Hôr, čo si v porovnaní so základnou trasou vyžaduje čas kratší o ½ hod.

 

1 Čierny kameň – príkrovová troska chočského príkrovu sa z geologického a botanického hľadiska označuje ako perla Slovenska. Na vápencových bralách rastú viaceré vzácne a chránené druhy rastlín (dryádka osemlupienková, lomikameň pochybkový). V kosodrevine a pralesových smrečinách žije medveď hnedý. Územie okolo Čierneho kameňa bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu.

 

2 Ostredok – najvyšší vrch Veľkej Fatry v hlavnom hrebeni medzi Suchým vrchom a Krížnou s pekným kruhovým rozhľadom. Ostredok je celý trávnatý a jeho zrázy sú smerom na západ i na východ veľmi prudké, preto je nevyhnutné v zimnom období dávať pozor na lavíny. 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

NA ZVOLEN

z_donovalov_na_zvole_14.jpg

 

Zdroj: https://hiking.sk/hk/ar/942/z_donovalov_na_zvolen.html

 

Donovaly – Zvolen – Malý Zvolen – Liptovské Revúce

 

Poloha: Veľká Fatra – južná časť.

 

Východiskový bod: Donovaly, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Liptovské Revúce – Nižná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Donovaly – Zvolen 1 ½ hod. – Malý Zvolen ¾ hod. – Liptovské Revúce – Nižná Revúca 1 ¼ hod.

Spolu: 3 ½ hod.

 

Prevýšenie: 763 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná trasa s väčším stúpaním v prvej časti. Zvyšok túry vedie po pohodlnom chodníku v hôľnej oblasti. Orientácia na krajinársky vďačnom výlete s peknými výhľadmi je bezproblémová. Za daždivého počasia treba pri strmom výstupe a zostupe počítať s rozbahneným terénom.

 

Základná trasa: Začneme od smerovníka pri parkovisku na hlavnej ceste spájajúcej Banskú Bystricu s Ružomberkom (E 77) v Donovaloch (960 m). Vydáme sa po červenej značke (E8, 0801), obídeme areál Športhotela a po vychodenom chodníku odbočíme hore na lúku. Prejdeme cez lúku a pokračujeme okrajom lesa. Keďže východiskový bod sa nachádza v pomerne vysokej nadmorskej výške, onedlho sa ocitneme v hôľnom pásme. Po červeno značkovanom chodníku strmo vystúpime do menšieho sedla tesne pod vrcholom Novej hole (1 370 m). Výstup k hornej stanici sedačkovej lanovky trvá vyše 1 hod. Pokračujeme pohodlným chodníkom, po ktorom zakrátko oblúkom vystúpime na vrchol Zvolena 1 (1 403 m), najvyššieho bodu trasy. Na skalke s výhľadom na juh tesne pod vrcholom stojí drevený kríž. Za dobrého počasia sa presvedčíme, že patrí medzi najkrajšie vyhliadkové vrchy Veľkej Fatry. Kruhový rozhľad z vrcholu je odmenou za vynaloženú námahu. Z vrcholu Zvolena pokračujeme po žltej značke (8607) doprava (na sever). Najskôr mierne zostúpime a potom krátkym stúpaním dosiahneme vrchol Malého Zvolena 2 (1 372 m). Aj z tohto miesta je prekrásny široký rozhľad, ktorý na južnej strane čiastočne obmedzuje masív Zvolena. Pokračujeme juhozápadným a západným svahom masívu Končitej (1 248 m) a onedlho sa po trávnatom svahu dostaneme do oblasti hornej stanice lyžiarskeho vleku nad osadou Nižná Revúca. Približne po jeho dráhe zostúpime do miestnej časti Liptovské Revúce – Nižná Revúca (640 m). Túru ukončíme pri autobusovej zastávke na ceste do Liptovskej Osady.

 

Variant: Na vrch Zvolen môžeme približne za rovnaký čas vystúpiť aj v opačnom smere základnej trasy. Z Donovál sa môžeme vyviezť na Novú hoľu aj sedačkovou lanovkou.

 

1 Zvolen – vyhliadkový vrch s kruhovým rozhľadom. Na západe vidieť hlavný veľkofatranský hrebeň od Krížnej po Rakytov, za ním vrcholky Malej Fatry s Malým a Veľkým Kriváňom. Severovýchodnému obzoru dominuje hradba Západných Tatier. Prvenstvo má nesporne pohľad na Nízke Tatry s impozantným hrebeňom Prašivej. Na juhozápade možno vidieť uhladenú líniu Kremnických vrchov.

 

2 Malý Zvolen – vyhliadkový vrch so širokým rozhľadom na bočnom horskom hrebeni, ktorý spadá do Revúckej doliny. 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

Na Rakytov

Podsuchá – Smrekovica – Rakytov – Liptovská Osada

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový bod: Podsuchá, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Liptovská Osada, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Podsuchá – horský hotel Smrekovica 2 ½ hod. – Severné Rakytovské sedlo 1 ½ hod. – Rakytov ½ hod. – Teplé 2 ¼ hod. – Liptovská Osada ½ hod.

 

Spolu: 7 ¼ hod.

 

Prevýšenie: 1 027 m.

 

Náročnosť: Vzhľadom na dĺžku a výškový rozdiel ide o stredne náročnú túru. Výstup na Rakytov je pomerne mierny, zostup je však oveľa strmší. Najmä v strednej časti je po dlhotrvajúcich dažďoch schodný len s problémami.

 

Základná trasa: Začneme pri autobusovej zastávke v Podsuchej (540 m), odkiaľ sa vydáme po modrej značke (2705) asfaltovou cestou vedúcou najskôr otvorenou kotlinou. Asi po 2 km sa dolina Vyšné Matejkovo zúži, lesná cesta však rovnomerne stúpa ďalej. V strednej časti po prekonaní veľkej serpentíny minieme prírodnú pamiatku Matejkovský kamenný prúd 1. V tejto časti je stúpanie o niečo strmšie. Pred ostrou zákrutou z cesty odbočíme doľava a krátko pokračujeme po užšej modro značkovanej lesnej ceste. Aj z tejto cesty o chvíľu odbočíme, tentoraz doprava a po značke vystúpime pomerne strmým trávnatým chrbtom k horskému hotelu Smrekovica (1 339 m). Modrá značka sa končí pri orientačnom stĺpe neďaleko hotela, odkiaľ pokračujeme po zelenej značke (5600). Odbočíme doľava a pôjdeme po trávnatom úbočí Skalnej Alpy, po ktorom vedie pohodlný mierne stúpajúci chodník. Obídeme vrchol Skalnej Alpy 2 (1 463 m) a prejdeme do sedla, odkiaľ sa môžeme pokochať pekným výhľadom na časť hrebeňa Nízkych Tatier. Po zalesnenom hrebeni a úbočí Tanečnice pôjdeme miestami lesom a miestami cez menšie poľany. Od smerovníka v lese pod Severným Rakytovským sedlom (1 400 m) asi o 5 min. vystúpime do trávnatého sedla, kde zabočíme doprava. Dobre vychodený chodník nás povedie po ostrej hrane hrebeňa cez menšie skalné stupne a nakoniec po trávnatom chrbte na vrchol Rakytova 3 (1 567 m) s dreveným krížom, najvyššieho bodu na trase. Z vrcholu sa vrátime do Severného Rakytovského sedla, kde odbočíme doprava a klesneme po žltej značke (8603). Pôjdeme najskôr po trávnatom úbočí vrcholového bloku takmer po vrstevnici, neskôr zostúpime bučinou k poľovníckej chate stojacej na poľane. V ďalšej časti je zostup oveľa strmší. Niekoľkými zákrutami lesnej cesty a strmými serpentínami v krovinatom poraste zídeme na poľnú cestu. Po nej sa o chvíľu dostaneme k širšiemu miestu, kde sa začína asfaltová vozovka. Mierne klesneme Teplou dolinou. V jej dolnej časti prejdeme prielomom Teplého potoka s bralnatými stenami a kaskádami potoka. O niekoľko minút sa ocitneme pri horárni Teplé (630 m), kde sa turistická značka končí. Na neďalekej autobusovej zastávke môžeme počkať na autobus premávajúci z Liptovských Revúc do Ružomberka alebo môžeme pešo absolvovať aj neznačkovaný posledný úsek trasy do Liptovskej Osady (609 m).

 

rakytov_magia_fat_25.jpg

 

Zdroj: https://hiking.sk/hk/ar/3209/rakytov_magia_fatranskej_jari.html

 

Variant: Na skrátenie túry môžeme využiť dopravnú dostupnosť horského hotela Smrekovica, čo umožňuje asfaltová cesta vedúca dlhou dolinou Vyšné Matejkovo. Základná trasa sa pri tomto variante skráti o 2 ½ hod. Na vjazd autom k hotelu potrebujeme povolenie. Výstup na Rakytov možno absolvovať aj v opačnom smere, potrebný čas bude v tomto prípade o ½ hod. kratší.

 

1 Matejkovský kamenný prúd – prírodná pamiatka. Príklad prirodzeného vývoja kvádrovitej odlučnosti žúl s ukážkami súčasného mrazového zvetrávania so zachovaným prúdom blokov i vývoja lesných pôd.

 

2 Skalná Alpa – národná prírodná rezervácia v hlavnom hrebeni pohoria a na priľahlých, najmä západne orientovaných úbočiach asi s 200 – ročnými pralesovými smrečinami, v nižších polohách s prechodom do bukovej smrečiny a jedľovej bučiny, v najvyšších častiach s výskytom kosodreviny s ukážkami lesných, hôľnych, mačinových a skalných spoločenstiev na vápencoch a dolomitoch.

 

3 Rakytov – patrí k najkrajším vyhliadkovým vrchom Veľkej Fatry a jeho zaujímavá silueta často priťahuje fotografov a maliarov. Je štvrtým najvyšším vrchom celého pohoria. Má charakteristický ihlanovitý tvar pripomínajúci pyramídu s vrcholovou čiapočkou kosodreviny. Nápadne vystupuje zo všetkých strán z pomerne málo výrazného a z časti zalesneného hlavného hrebeňa. Z vrcholu Rakytova klesajú strmé holé úbočia s lavínovými dráhami. 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

Nachádzaš sa tu: Domov