banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Miesto pre Vašu reklamu

Iko_vylepne_plochy.jpg

V INFORMAČNOM CENTRE môže mať reklamu aj Vaša firma na označených výlepných
plochách našej prevádzky. Bližšie informácie o cene osobne u nás alebo nás kontaktujte
na 0948 297 151, či na emailovej adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Podnebie a vodstvo - Biele Karpaty

Na priestorových odlišnostiach hlavných klimatických charakteristík turistickej oblasti Biele Karpaty – Bílé Karpaty sa podieľa najmä nadmorská výška. Prejavuje sa v podobe výškovej zonálnosti. Nižšie položené územia sú všeobecne teplejšie a suchšie, pričom s rastúcou nadmorskou výškou klesajú teplotné charakteristiky a stúpa množstvo zrážok. Ročný chod teploty a zrážok ilustruje dvojica grafov porovnávajúca vrchol Veľkej Javoriny (Biele Karpaty) a Starú Turú (Myjavská pahorkatina), medzi ktorými je rozdiel takmer 700 m.

 

Turistická oblasť Biele Karpaty – Bílé Karpaty zasahuje do troch klimatických oblastí. Nižšie položené časti s nadmorskou výškou do 350 až 400 m sú súčasťou teplej klimatickej oblasti. Okrajové časti Považského podolia, väčšina Myjavskej pahorkatiny a nižšie položené doliny a kotliny Bielych Karpát sú v rámci celej oblasti najteplejšie a najsuchšie. Priemerná ročná teplota sa tu pohybuje okolo 8 stupňov Celzia. Priemerné júlové teploty sú 18 až 20 stupňov Celzia, počet letných dní v roku je 50 až 70. Zima je mierne chladná, snehová pokrývka vydrží priemerne 60 až 80 dní v roku. Priemerné januárové teploty dosahujú hodnoty -2 až -3 stupňov Celzia.

 

Na väčšine územia Bielych Karpát a v najvyšších častiach Myjavskej pahorkatiny klimatické podmienky zodpovedajú mierne teplej oblasti. Letá sú pomerne teplé a suché s približne 30 až 40 letnými dňami v roku. Priemerná júlová teplota dosahuje 16 až 18 stupňov Celzia. Zima je mierne chladná so snehovou pokrývkou 80 až 100 dní v roku. Priemerné januárové teploty dosahujú -3 až -4 stupňov Celzia.

 

Najvyššie polohy Bielych Karpát presahujúce nadmorskú výšku 800 m patria do chladnej klimatickej oblasti. Počas pomerne chladného leta s častým výskytom búrok dosahujú priemerné júlové teploty hodnoty nižšie ako 16 stupňov Celzia, priemerné januárové teploty klesajú na menej ako -4 stupňov Celzia. Počet letných dní v roku je menší ako 30 a počet dní so snehovou pokrývkou presahuje 100 dní v roku.

 

Aj rozloženie zrážok ovplyvňuje nadmorská výška. V nižších polohách padne ročne priemerne menej zrážok ako 650 mm, v stredných polohách 700 až 800 mm, v najvyšších polohách Bielych Karpát 800 až 1 000 mm, z toho veľká časť vo forme snehu. Pre strednú Európu je charakteristické, že hlavné vzduchové hmoty prinášajúce vlahu prichádzajú najčastejšie od západu alebo severozápadu. Z tohto hľadiska pôsobí masa Bielych Karpát ako veľká bariéra zachytávajúca časť zrážok a na východne orientovanú stranu vrhá tzv. zrážkový tieň. Moravská strana Bielych Karpát je mierne vlhšia ako slovenská. Chod zrážok je v celej oblasti relatívne rovnomerný. Najviac ich spadne v letných mesiacoch, naopak suchšie sú zimné mesiace.

 

Z turistického hľadiska je najpriaznivejším obdobím roka leto, treba však počítať s premenlivosťou počasia a výskytom nebezpečných búrok. Na túry sa hodí aj tzv. babie leto. Vyskytuje sa koncom septembra a v októbri. Počasie vtedy býva pomerne chladné, avšak má ustálený priebeh. Určitou nevýhodou sú kratšie dni. Zaujímavá je aj zimná turistika, viaceré túry po Bielych Karpatoch a Myjavskej pahorkatine možno absolvovať na bežkách.

 

Hydrologicky sa turistická oblasť Biele Karpaty – Bílé Karpaty javí ako strecha. V jej vnútri toky pramenia a v pomerne nerozvinutom stave ju opúšťajú. Do veľkých riek Váh a Morava ústia až za jej hranicami. Územím prechádza rozvodie rozhraničujúce dve povodia vyššej hierarchickej úrovne. Západná strana patrí do povodia Moravy, východná je súčasťou povodia Váhu. Rozvodie prešlo zložitým vývojom, pričom na jeho kľukatý priebeh má značný vplyv spätná erózia bielokarpatských potokov. Pomalý posun hlavného rozvodia smerom na západ zväčšuje povodie Váhu na úkor povodia Moravy.

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

NOVÁ MAPA BÁNOVIEC

untitled.3png.jpg

 

Orientačná mapa mesta Bánovce nad Bebravou, vydanie 2017, v
predaji v Informačnom centre na námestí Ľ. Štúra.

Zastavte sa u nás !

Mgr. Nicole Mokráňová - Informačné centrum Bánovecko

Osobitosti myjavských kopanín

 

Geomorfologické danosti Myjavskej pahorkatiny predurčili spôsob jej využívania. Človek ju kolonizoval pomerne neskoro, najmä počas valašskej kolonizačnej vlny v 16. a 17. storočí. Osídlenie nadobudlo prevažne kopaničiarsky charakter, avšak nesústreďovalo sa do dolín, ako bolo zvykom v ostatných častiach Slovenska. Dediny, osady a samoty s okolitými sadmi a poliami zabrali vyvýšeniny a doliny zostali do veľkej miery zalesnené. Ani sieť ciest v tejto oblasti nekopíruje sieť dolín a prechádza po širokých oblých chrbtoch. Platí to napríklad aj o osobitej železničnej trati z Myjavy do Nového Mesta nad Váhom. Kľukatí sa po vŕškoch a poskytuje mnoho nádherných výhľadov na malebné scenérie Myjavskej pahorkatiny.

 

Niekoľko turistických trás v oblasti pod Bielymi Karpatmi vedie aj po okraji Považského podolia. Má charakter širokej pozdĺžnej zníženiny, ktorou preteká stredný tok Váhu. Tiahne sa od Hričova po Beckov. Vnútorne sa člení na tri kotliny, ktoré spájajú dve prielomové doliny. Najvyššie leží Bytčianska kotlina (mimo turistickej oblasti Biele Karpaty – Bílé Karpaty), ktorú  so strednou Ilavskou kotlinou spája prielom Váhu medzi Považskou Bystricou a Púchovom. Sériu zaklesnutých meandrov zaplavila voda vodnej nádrže Nosice. Menej výrazný prielom prekonáva Váh medzi Ilavskou a Trenčianskou kotlinou. Má podobu zúženej doliny pri Skalke. Styk Považského podolia s Bielymi Karpatmi na pravej strane doliny vytvára podcelok Bielokarpatské predhorie. Tvorí ho podhorský pás pahorkatín prerušovaný ústiami dolín bielokarpatských potokov.      

                  

Haluzická tiesňava

 

Pod ruinami opevneného Haluzického kostola z 13. storočia sa nachádza zaujímavá prírodná pamiatka Haluzická tiesňava. Je výsledkom intenzívnej eróznej činnosti potoka, ktorý v hlinitých bridliciach a dolomitoch vymodeloval divokú tiesňavu dlhú asi 1 km. Hlbokú jamu ohraničujú kolmé skalné steny miestami vysoké 50 m. Tiesňava sa neustále vyvíja a rozširuje. V roku 1870 sa ponad ňu dalo prejsť po lávke, čo sa dnes pri šírke 200 m zdá ako celkom nemožné. Lávka sa účinkom erózie zrútila na dno doliny. Údajne ju postihol podobný osud ako niekoľko haluzických domov predtým.

 

Na západe turistická oblasť Biele Karpaty – Bílé Karpaty siaha do oblasti nížin v povodí Moravy. Moravská strana Bielych Karpát susedí s Dolnomoravským úvalom. Na rovinách lemujúcich koryto Moravy sa vyskytujú pieskové duny podobne ako v Bore na Záhorí. Pre úpätné pahorkatiny sú charakteristické vinohrady a malebné vinné pivnice. Medzi Skalicou a Radošovcami tvorí podhorie Bielych Karpát Chvojnická pahorkatina. Tento geomorfologický celok na severe Záhorskej nížiny má podobu malebnej pahorkatiny rozčlenenej do pôsobivej mozaiky polí, lúk, vinohradov a rázovitých dedín. Otvorená krajina poskytuje pekné výhľady na západnú časť Bielych Karpát.

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Nachádzaš sa tu: Domov