banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Beseda pre seniorov o sektách, liečiteľoch a šmejdoch

Na základe požiadavky členov Základnej organizácie. Jednoty dôchodcov Slovenska v Bánovciach nad Bebravou sa 20. júna uskutočnila ďalšia zo série preventívnych akcií pre seniorov. Sprostredkoval ju opäť ich predseda Jiří Fux. Tentoraz mala téma netradičný, ale o to zaujímavejší obsah, ktorej pracovný názov bol Seniori, sekty a liečitelia. Napriek vysokým teplotám priestory klubu sa zaplnili. Počas besedy, ktorú zabezpečoval koordinátor prevencie kriminality MsÚ Miroslav Schlesinger, sa seniori oboznámili s problematikou manipulácie siekt, falošných liečiteľov a súčasne sa venovali aj problematike tzv. šmejdov i ochrane osobných údajov. Téma nebola len strohým prehľadom teoretických informácií, ale obohatená o množstvo príbehov z  praxe. Seniorov zaujali najmä prípady súvisiace s  liečiteľmi, výskumy z oblasti farmaceutického priemyslu, ako aj šokujúce príbehy o satanistoch a nástrahách rôznych podvodníkov.

 

Záver besedy patril už tradične nielen hlavným témam, ale aj riešeniu rôznych problémov, ktoré ťažia seniorov. Tie budú následne konzultované s  vedením mesta a so zodpovednými pracovníkmi. Komunikácia v tejto oblasti je v súčasnosti na príkladnej úrovni, nakoľko je vecná, venuje sa aktuálnym problémom a má pozitívnu spätnú väzbu na oboch stranách. Akcie tohto druhu sú bezplatne k dispozícii každému seniorskému združeniu, aj školám v meste. Realizované sú v  rámci projektu Poznaním k  hodnotnému životu pod záštitou primátora Mariána Chovanca. Projekt bol finančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.

 

Tlačová správa mesta

 

Bánovcské noviny č. 25 - 26. jún 2017

ZO STAREJ MYJAVY DO VRBOVIEC

Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Žalostinská vrchovina).

 

Východiskový bod: Stará Myjava, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Vrbovce, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Stará Myjava – Krúžok 1 hod. – Kamenné vráta ½ hod. – Pod Machovou ¾ hod. – Vrbovce – železničná stanica ½ hod. – Miechnovci ¾ hod. – Vrbovce ¾ hod.

 

Spolu: 4 ¼ hod.

 

Prevýšenie: 329 m.

 

Náročnosť: Nenáročná takmer poldenná túra s ľahkou orientáciou. Väčšinou vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch, len začiatočný a záverečný úsek vedie po verejnej cestnej komunikácii. Náročnejšie je len úvodné stúpanie na hrebeň Bielych Karpát.

 

Základná trasa: Začneme v obci Stará Myjava (410 m) pri obecnom úrade. Už jej názov prezrádza, že Stará Myjava bola predchodcom Myjavy. Vznikla vyššie na úpätí, kde už neboli polia a lúky obrábané myjavským majerom. Od začiatku 18. storočia, po prenesení sídla obce Myjava zo Starej Myjavy do novej dediny, sa Stará Myjava vyvíjala ako kopaničiarska osada. V súčasnosti je rekreačnou obcou. Na začiatku výletu sa miernym stúpaním po hlavnej ceste severným smerom dostaneme k vodnej nádrži Stará Myjava (445 m) s plážovým kúpaliskom, ubytovacími zariadeniami a rekreačnými chatami. Malebná poloha vodnej nádrže uprostred zalesnených svahov a čistá voda lákajú každoročne množstvo dovolenkárov. Nad vodnou nádržou sa nachádza aj stredisko zimnej rekreácie s lyžiarskymi vlekmi, lyžiarskou školou a so stravovacími zariadeniami. My však nepokračujeme k nemu po asfaltovej ceste, ale sledujeme žltú značku (8111), ktorá vedie severozápadným smerom strmo do lesa. Po prevýšení o takmer 200 m a neustálom stúpaní sa asi o ½ hod. ocitneme na hrebeni Bielych Karpát, ktorý zároveň tvorí slovensko-českú štátnu hranicu. Pri smerovníku v lokalite Krúžok (629 m) sa vydáme doľava po modro značkovanom chodníku (2433), ktorý vedie západným smerom priamo po štátnej hranici. Chodník pokračuje po hrebeni bez výraznejších stúpaní a klesaní. Onedlho prekonáme masív Novej hory (646 m), ktorý tvorí najvyšší bod trasy, a prídeme k smerovníku Kamenné vráta (625 m). Pokračujeme juhozápadným smerom na Vysoký vŕšok (596 m), odkiaľ v miernych výstupoch a zostupoch smerujeme na západ. Trasa je pohodlná a najmä v zimných mesiacoch ju hojne využívajú bežkári. Miernym klesaním sa onedlho priblížime k smerovníku Pod Machovou (560 m) a postupne sa odkloníme od štátnej hranice na moravskú stranu. Pokračujeme viac severným smerom. Pôjdeme lúkou po okraji prírodnej rezervácie Machová (komplex lúk s rozptýlenou zeleňou), kde na ploche takmer 112 ha chránia vzácne karpatské rastlinné spoločenstvá. Onedlho sa dostaneme na poľnú cestu, na ktorej odbočíme doprava. O chvíľu prídeme k podjazdu popod železničnú trať Vrbovce – Velká nad Veličkou. Prejdeme podjazdom a ocitneme sa na asfaltovej ceste, na ktorej odbočíme doľava. Po niekoľkých metroch prídeme k hraničnému priechodu, za ktorým prejdeme okolo železničnej stanice Vrbovce (370 m). Ďalej si všímame modré značky, ktoré vedú vpravo popri hlavnej ceste cez osadu Šance. Na najbližšej križovatke pokračujeme juhozápadným smerom na Vrbovce. Pri najbližšom smerovníku na okraji samoty Miechnovci (330 m) odbočíme z asfaltovej cesty doprava a vedľajšou cestou prídeme k potoku Teplica. Pokračujeme po jeho ľavom brehu juhozápadným smerom. Poľnou cestou prídeme k bývalému mlynu a neskôr k ihrisku, od ktorého je kúsok k asfaltovej ceste. Vyjdeme na ňu pri cintoríne a po pár metroch sa ocitneme v obci Vrbovce (317 m), v ktorej sa okrem pôvodnej kopaničiarskej architektúry zachovali viaceré tradície a obyčaje. Aj v súčasnosti si najmä staršie ženy obliekajú kroj nielen cez sviatky, ale aj v pracovné dni. S históriou Vrboviec sa možno oboznámiť vo Vrbovčianskej izbe, ktorá sa nachádza povyše obecného úradu.

 


Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Čo nepatrí do verejnej kanalizácie

Dôvodom upchávania kanalizačných potrubí je nedodržiavanie odporu- čení, ktoré niektorí jednotlivci neustále ignorujú. Neuvedomujú si však, že svojím nezodpovedným konaním môžu spôsobiť aj veľmi vážne materiálne škody.

Najmä počas intenzívnych prívalových dažďov, ktoré sú z roka na rok intenzívnejšie. Najčastejším dôvodom znefunkčnenia čerpadiel a  upchatia kanalizačného potrubia, sú rôzne predmety a látky, ktoré tam nepatria. Z  dôvodu skvalitnenia osvety a  predchádzaniu škôd na majetku, opätovne uvádzame, čo do verejnej kanalizácie nepatrí:  hygienické potreby: vlhčené utierky, tampóny, vložky, plienky, obrúsky, apod. (Tento odpad spôsobuje upchávanie čerpacích staníc.

 

 

Odpadové vody sa začnú hromadiť v takto odstavenom úseku kanalizácie, čo môže spôsobiť vyplavenie nehnuteľností cez domové prípojky.)  chemické látky a ropné produkty: farby, riedidlá, lieky, rozpúšťadlá, sadra, lepidlá, motorové oleje, ma z ad lá, znečistený benzín, nafta, rôzne iné chemikálie, a pod. (Tento odpad v kanalizácii môže spôsobiť rôzne chemické rea kcie sprevád za né vývojom plynov, čo môže byť, vzhľadom na uzavretý systém kanalizačných rúr, zdraviu, aj životu nebezpečné. Môže tiež zapríčiniť vznik nerozpustných usadenín, ktoré kulmujú na dne rúr a zmenšovať ich profi l.

Následne vzniká spomalenie biochemického čistiarenského procesu, kedy už nie je možné aktívne prečistiť odpadové vody a zvyškovú toxicitu unikajúcu cez prečistené odpadové vody do vodného toku, alebo cez čistiarenský kal do ďalších produktov ako sú hnojivá, a pod.)  biologický odpad: potraviny, neskonzumované jedlá, šupky, kosti, potravinárske tuky, oleje, masti, tráva, záhradný odpad, seno, slama, hnojovica, a pod. (Tento druh odpadov priťahuje do kanalizácie hlodavce a  najmä potkany. Následkom toho môže dôjsť k inému problému, kedy sa takto nalákaný potkan môže sa cez kanalizačnú prípojku dostať až vo WC.

Tuky a oleje po ich stuhnutí môžu vytvoriť v kanalizačnom potrubí doslova zátku.)  nerozpustné materiály: plasty, PET fľaše, obaly, piesok, kamene, zvyšky stavebných materiálov, guma, kovy, konzervy, plechovky, handry, a pod. (Upchávanie kanalizácie, zmenšovanie profilu, vytváranie rôznych bariér a prekážok v kanalizačných rúrach, má okrem iného za následok veľmi nepríjemný hnilobný zápach. Počas letných mesiacov môže byť tento problém spúšťačom ďalších sprievodných nepríjemností.)

Uvedené predmety a  látky ľudia často z nevedomosti, ľahostajnosti alebo len z pohodlnosti vypúšťajú do kanalizácie bez toho, aby zvážili dôsledok svojho konania. Ohrozujú tým však nielen funkčnosť svojich kanalizačných prípojok, ale aj celej siete verejnej kanalizácie. Súčasne tiež zbytočne zvy- šujú náklady na prevádzku kanalizácie, ktoré môžu byť následne aj o niekoľko tisíc eur vyššie. Najmä ak dôjde k  poškodeniu výkonných častí čerpadiel. Nemenej významný, v tejto oblasti, je tiež priamy dopad na kvalitu životného prostredia. Vy z ý va me preto občanov, aby do kanalizácie vypúšťali výlučne odpadové vody po použití WC, sprchy, vane, vody z prania, umý- vania riadu a očisty obydlí. Ostatné do kanalizácie nepatrí. Kam so zrážkovými vodami Ta k t ie ž prosí me občanov, aby zvážili nutnosť vypúšťania zrážkových vôd zo spevnených plôch a striech objektov svojich nehnuteľností do verejnej kanalizácie.

Z ekologického hľadiska je ideálne, aby zrážková voda zostala v tom území, kde spadla. Napríklad na zavlažovanie záhrad. Predchádza sa tak vysušovaniu pôdy a znižovaniu zásob podzemných vôd plošne na celom území. Zrážková voda odkanalizovaná do verejnej kanalizácie ju svojím objemom zbytočne zaťažuje, narieďuje odpadové vody a hydraulicky preťažuje čerpacie stanice i čistiareň odpadových vôd. Ďakujeme občanom, ktorí uvedené odporúčania dodržiavajú.

 

Tlačová správa mesta

 

Bánovské noviny č. 2 - 19. júna 2017

Tip na výlet - Filipovským údolím

 

Velká nad Veličkou – Javorník nad Veličkou – Čupec – Stará Myjava

 

Poloha: Bílé Karpaty – západná časť, Biele Karpaty západná časť (Žalostinská vrchovina).

 

Východiskový bod: Velká nad Veličkou, stanica ČD, zastávka ČSAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Stará Myjava, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Velká nad Veličkou – Javorník nad Veličkou ¾ hod. – Filipov ¾ hod. – Líščí bouda ½ hod. – Megovka ¼ hod. – Kubíkov vrch 1 hod. – Šibenický vrch ¼ hod. – Dibrovov pomník ½ hod. – Čupec ¼ hod. – Hrabina 1 hod. – Stará Myjava ¾ hod.

 

Spolu: 6 hod.

 

Prevýšenie: 518 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná túra s ľahkou orientáciou. Vedie po lesných a poľných cestách a chodníkoch, avšak dlhší úvodný úsek vedie po verejnej cestnej komunikácii. Prekonáva hrebeň Bielych Karpát a končí sa pri vodnej nádrži Stará Myjava. Trasa sčasti vedie po náučnom chodníku Javořinská, ktorý sa začína a končí vo Velkej nad Veličkou. Chodník vedie cez viaceré podhorské obce Horňácka a oboznamuje s viacerými prírodnými zaujímavosťami.

 

Základná trasa: Začneme v strede obce Velká nad Veličkou (300 m), ktorá je centrom Horňácka. Ideálne je navštíviť ju počas letných Horňáckych folklórnych slávností, keď sa možno oboznámiť s miestnymi tradíciami a horňáckym krojom. Trasa vedie do susedného Javorníka nad Veličkou. Úsek medzi týmito dvoma obcami odporúčame prejsť nie po modro značkovanej verejnej cestnej komunikácii (2046), ale radšej po ľavom brehu Veličky, ktorý je pohodlnejší. V Javorníku nad Veličkou (325 m) sa k našej trase z pravej strany pripája zelená značka (5116), ktorá nás bude sprevádzať v prvej polovici putovania podjavorinským krajom. Po asfaltovej ceste sa vydáme popri Hrubom potoku juhovýchodným smerom do Filipovského údolia. Toto údolie sa preslávilo tzv. filipovskými púťami, ktoré v druhej polovici 19. storočia organizovala najskôr Mestská beseda v Uherskom Hradišti a neskôr Beseda v Uherskom Ostrohu. Boli to tábory zblíženia uhorskej a moravskej „Slovače“ pod vedením J. M. Hurbana. Po jeho smrti zanikli. Posledný výlet sa uskutočnil v roku 1894. Asi po 4 km chôdze z Javorníka nad Veličkou prídeme do rekreačnej osady Filipov (370 m) s viacerými chatami a rekreačnými zariadeniami. V miernom stúpaní lesnou asfaltovou cestou pokračujeme k bývalej horárni Liščí bouda (420 m), kde doprava smeruje žltá značka. My naďalej sledujeme zelené turistické značky a značky náučného chodníka, až kým neprídeme údolím k chate Megovka (450 m) patriacej poľovníckemu združeniu Karpaty. V tjto bývalej horárni sa pod vedením J. M. Hurbana stretávali v 19. storočí Moravania a Slováci a upevňovali vzájomné zväzky. Tieto udalosti pripomína pamätná tabuľa. Od chaty pokračujeme už len po zelenej značke, ktorá prudko stúpa do lesa. Asi po 300 m sa dostaneme na lesný chrbát a v miernom stúpaní pokračujeme asi 1 km. Vyjdeme na lúku a šikmým traverzom prídeme na lúčnu cestu, z ktorej po 50 m odbočíme doprava. Okrajom lúky strmo vystúpime k lokalite Kubíkov vrch (683 m), odkiaľ sa ponúkajú prekrásne výhľady na sever a severozápadne ležiaci masív Hradiska. Zeleno značkovaná trasa pokračuje severným smerom križujúc asfaltovú cestu. Poľnou cestou vystúpime na Šibenický vrch (708 m), z ktorého je pekný pohľad na sever. Pokračujeme okrajom lesa a mierne vystúpime poľnou cestou lemovanou malinčím. Vojdeme do lesa a miernym stúpaním prídeme na červeno značkovanú Cestu hrdinov SNP (0701). Odbočíme doľava a asi po 100 m prídeme k Dibrovovmu pomníku (775 m). Postavili ho na počesť I. D. Dibrova, veliteľa 2. Stalinovej partizánskej brigády, ktorý na tomto mieste padol v októbri 1944. Od pomníka sa vrátime k rázcestiu so zelenou značkou a pokračujeme po červeno značkovanej Ceste hrdinov SNP. V miernom stúpaní vyjdeme na Čupec (818 m) a ďalej klesneme na Vrch slobodných (687 m). Tu odbočíme doprava a úzkym chodníkom vedúcim cez les a rúbanisko prídeme na štrkovú cestu. Prekrížime asfaltovú cestu a onedlho sa ocitneme pri smerovníku Hrabina (550 m). Odbočíme doprava na žltú značku (8111) a prudko klesneme lyžiarskym svahom. Pri bufete na jeho úpätí odbočíme doľava a po asfaltovej ceste prídeme k vodnej nádrži Stará Myjava (445 m) s plážovým kúpaliskom, ubytovacími zariadeniami a rekreačnými chatami. Čistá voda v letných mesiacoch láka na osvieženie a oddych na brehu vodnej nádrže. Odtiaľto je len kúsok do cieľa trasy v obci Stará Myjava(410 m).

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Nachádzaš sa tu: Domov