banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Tip na výlet - NA BRADLO

 

Myjava – Bradlo – Myjava

 

Poloha: Myjavská pahorkatina – južná časť.

 

Východiskový a cieľový bod: Myjava, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Myjava – Polianka 1 hod. – Jandova dolina ¾ hod. – Bradlo ¾ hod. – Chrbát Bradla ½ hod. – Dlhý vŕšok ½ hod. – Podlipovec ¼ hod. – Havlová ½ hod. – Polianka ¼ hod. – Myjava 1 hod.

 

Spolu: 5 ½ hod.

 

Prevýšenie: 233 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná viac ako poldenná túra. Sčasti vedie po lesných a poľných cestách, menej po frekventovaných verejných cestných komunikáciách. Orientácia v teréne je jednoduchá a nenáročná. Na viacerých miestach ponúka nádherné výhľady na Myjavskú pahorkatinu, Biele a Malé Karpaty. Výlet možno v prípade potreby ukončiť skôr v niektorej zo samôt s autobusovým spojením s Myjavou.

 

Základná trasa: Východiskovým bodom túry je autobusová stanica v meste Myjava (325 m). Začiatok je totožný s trasou č. 12. Po modrej (2413) a červenej (0701) turistickej značke sa vydáme na južný okraj mesta. Červeno značkovaný úsek je súčasťou diaľkovej turistickej trasy Cesta hrdinov SNP a zároveň súčasťou Štefánikovej magistrály. Po Námestí M. R. Štefánika sa dostaneme k smerovníku pri moste ponad rieku Myjava. Modrá trasa odbočuje doprava, my pokračujeme po červenej značke. Po ulici Pažitie sa dostaneme na širokú výpadovku do Brezovej pod Bradlom. Pri benzínovom čerpadle odbočíme doľava na Tehelnú ulicu. Na jej konci obídeme tehelňu a miernym stúpaním poliami vyjdeme na široký chrbát. Poľná cesta smeruje k hradskej, na ktorú sa napojíme pred prvými domami Polianky. Po neveľmi frekventovanej komunikácii pôjdeme len kúsok a pri smerovníku v strede obce Polianka (420 m) opustíme hradskú a odbočíme doprava. Bočná ulica nás privedie k domom na okraji dediny, kde na ňu nadväzuje široká spevnená poľná cesta. Mierne vystúpime k okraju lesa a o chvíľu na južnom horizonte uvidíme vrch Bradlo. Po krátkom lesnom úseku zídeme lúčnou dolinou k osamelej stavbe. Od nej pokračujeme na dno hlavnej doliny. V osade Jandova dolina (310 m) sa dostaneme na hradskú spájajúcu Priepastné s Brezovou pod Bradlom. Vydáme sa po nej smerom na východ, avšak hneď pri prvej odbočke odbočíme doprava. Bočná cesta vedie po moste cez potok k domom kopaníc. Naprieč lúkou sa po spádnici dostaneme k lesu a opustenému kameňolomu. Jeho skalnú stenu obídeme sprava a vystúpime do lesa. Prejdeme ponad veľké výmole a prekrížime lesnú asfaltovú cestu. Vyjdeme na lúku s výhľadom na Bradlo. V ľavom rohu lúky opäť prídeme k asfaltovej ceste, avšak pokračujeme po nespevnenej ceste na lúku, ktorá sa v zime využíva ako lyžiarska zjazdová trať. Lúkou vystúpime naprieč a za prekrížením s lyžiarskym vlekom uvidíme turistickú chatu Bradlo, v ktorej sa možno občerstviť. Od chaty vedie betónový chodník so schodíkmi na parkovisko pod vrcholom Bradla. Od smerovníka pri parkovisku sledujeme zelené turistické značky. Pohodlne vystúpime po brizolitom vysypanom chodníku k pomníku na vrchole Bradla (543 m), ktorý je najvyšším vrchom Myjavskej pahorkatiny. Monumentálnu mohylu z bieleho spišského travertínu postavili v roku 1928 podľa projektu D. Jurkoviča. Pri mohyle sa organizujú zhromaždenia na počesť generála Milana Rastislava Štefánika (1880 – 1919), jedného zo zakladateľov Československej republiky. Z vrcholu Bradla vidieť nielen malebnú kopaničiarsku krajinu, ale aj Štefánikove rodné Košariská. Najlepší výhľad na obec je z juhovýchodného rohu pamätného miesta. Po prehliadke mohyly pokračujeme po zelenej značke východným smerom. Cesta prechádza takmer bez straty výšky na lúku. Za ňou je profil cesty strmší. Lesom klesneme na čistinku, kde doprava odbočuje úzky chodník. Sledujeme významové značky a vystúpime na skalku s dreveným dvojkrížom, odkiaľ sa otvára krásny výhľad na Košariská. Po rovnakej trase sa vrátime na rázcestie na čistinke a pokračujeme po lesnej ceste smerom na východ. Na rázcestí Chrbát Bradla (420 m) odbočuje doprava žlto značkovaný chodník, my však naďalej sledujeme zelené značky. Okrajom lúky sa miernym stúpaním dostaneme na oblý Zadný vŕšok (475 m). Na pohodlný zostup využijeme úzku asfaltovú cestu smerujúcu k hradskej spájajúcej Košariská a Priepasné. Z miesta pod Širokým bradlom (491 m) je krásny výhľad. Nie veľmi frekventovanou hradskou zostúpime do jednej z osád kopaničiarskej obce Priepasné. Za zákrutou leží rázcestie Dlhý vŕšok (430 m), na ktorom opustíme zelenú značku a odbočením doľava sa vydáme na žltú trasu (8145). Lesná cesta schádza k osade Potúčkovci, od ktorej pokračujeme po asfaltovej ceste vedúcej okrajom lesa. Na križovatke v osade Podlipovec (360 m) pokračujeme severným smerom k osade Havlová (350 m). Tu sa napojíme na hlavnú cestu, ktorá smeruje do stredu kopaničiarskej obce Polianka. Pokračujeme úsekom, ktorý sme absolvovali na začiatku túry. Po červenej značke sa popri tehelni vrátime do cieľa výletu pri autobusovej stanici v meste Myjava (325 m).

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Tip na výlet - K HRADU BRANČ

 

Myjava – Turá Lúka – Branč – Podbranč-Podzámok

 

Poloha: Myjavská pahorkatina – západná časť.

 

Východiskový bod: Myjava, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Podbranč-Podzámok, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Myjava – Turá Lúka 1 hod. – Škarítkovci 1 hod. – Pod Drviskami ½ hod. – Branč ¾ hod. – Podbranč-Podzámok ¼ hod.

 

Spolu: 3 ½ hod.

 

Prevýšenie: 174 m.

 

Náročnosť: Nenáročná krátka túra s neveľkým prevýšením. Jej príťažlivosť spočíva v pekných výhľadoch a poznávaní zrúcanín starobylého hradu. Krajinársky a turisticky zaujme svojou pestrosťou – prechádza ulicami mesta i dediny, cez kopanice, lúky a les. Jeden úsek vedie po frekventovanej ceste, avšak je bezpečný, pretože využíva obecné chodníky. Turistické značkovanie je dobré a orientácia v teréne je jednoduchá.

 

Základná trasa: Túra sa začína pri autobusovej stanici v meste Myjava (325 m). Uličkou vedúcou popri kostole vyjdeme na Námestie  M. R. Štefánika. Po rušnej hlavnej komunikácii sa vydáme smerom na juh po modrej (2413) a červenej (0701) turistickej značke. Na križovatke červená pokračuje za mostom ďalej na juh, my však pokračujeme po modrej značke a odbočíme doprava. V prvom úseku túry pôjdeme po chodníku povedľa výpadovky smerujúcej do Senice. Vyjdeme z Myjavy a onedlho sa ocitneme v Turej Lúke (301 m). Dedina typu ulicovky je rozťahaná pozdĺž cesty. Minieme evanjelický kostol a dostaneme sa  do stredu obce. Za rímskokatolíckym kostolom opustíme rušnú hlavnú ulicu a odbočíme doľava. Krátka bočná ulica vedie k mostu cez rieku Myjava a pokračuje na južný okraj obce. Na jej konci zahneme opäť doľava. Ulica za obcou pokračuje ako široká poľná cesta, ktorá stúpa lúkou na široký oblý chrbát. Z cesty je pekný spätný výhľad na Turú Lúku. Cesta naprieč pretína chrbát a malú dolinu. Po krátkom stúpaní sa ocitneme na ďalšom lúčnom chrbte s pekným výhľadom na Myjavskú pahorkatinu. Pri skupine domov poľná cesta ústi na asfaltovú cestu. Odbočením doľava by sme sa dostali do Bukovca, my však odbočíme doprava. Hradskú smerujúcu do Turej Lúky využijeme len na úseku asi 100 m. Za prvým domom kopaníc Škarítkovci (350 m) odbočíme doľava na úzku asfaltovú cestu. Miernym stúpaním sa popri chalupách a rekreačných chatách dostaneme na lesnú cestu stúpajúcu k okraju lúky. Od rázcestia Pod Drviskami (412 m) mierne klesneme okrajom lesa do malej doliny s potokom a za ním vystúpime na lúčny chrbát, ktorým prechádza asfaltová cesta. Z peknej lúky vidieť cieľ túry – siluetu bradla s ruinami hradu na vrchole. Vydáme sa po asfaltovej ceste k skupine domov stále po modrej turistickej značke. K hradu sa môžeme dostať aj tak, že ešte pred cintorínom odbočíme doľava. Pohodlnejším variantom je pokračovanie popri skupine domov na parkovisko pred cintorínom, za ktorým treba odbočiť doľava. Poľná cesta označená významovými značkami vystupuje veľkým oblúkom cez ovocný sad k vstupu do hradného areálu. Hrad Branč (475 m) patrí medzi najkrajšie vyhliadkové miesta na západnom Slovensku. Je pochopiteľné, že keď hrad vidieť z toľkých blízkych i vzdialenejších miest, musí byť aj z neho nádherný výhľad do širokého okolia. Po obídení prstenca vonkajších hradieb uvidíme prakticky celé Záhorie, Malé i Biele Karpaty a vzdialenejšie vŕšky v Rakúsku. Hrad Branč udivuje svojou veľkosťou. Jeho história siaha do 13. storočia, keď ho dal postaviť trenčiansky župan Baša. Jeho úlohou bolo strážiť Českú cestu. V 15. storočí nebol hradný pán Pongrácz ochrancom okoloidúcich kupcov, ale paradoxne ich postrachom, pretože sa správal ako lúpežný rytier. Hrad slúžil ako sídlo rozľahlého panstva. Koncom 17. storočia vyhorel. Po prehliadke hradnej zrúcaniny sa po rovnakej ceste vrátime k cintorínu a po asfaltovej ceste pohodlne zídeme do obce Podbranč-Podzámok (380 m). Pri smerovníku na autobusovej zastávke sa túra končí.

 

Varianty: Modrá turistická trasa sa pôvodne končila v Podbranči-Podzámku. Teraz je predĺžená, pokračuje cez Majer a končí sa v Sobotišti (spolu: 5 hod.). Nová je aj žltá turistická trasa, ktorá smeruje do Sobotišťa veľkým oblúkom severne ležiacimi kopanicami. Na jej absolvovanie si treba vyhradiť celý deň (spolu: 9 ½ hod.). Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere (3 ½ hod.), avšak smer treba voliť podľa výhodnosti dopravného spojenia do cieľovej obce, ktorá leží v inom okrese ako východiskový bod.

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Prázdniny, deti a drogoví díleri

 

Prázdniny sú pre mnohé deti príležitosťou získať veľa zážitkov a nových kamarátov. Pravdou však je, že inak ich vnímajú deti, inak zasa dospelí. Pre niektorých rodičov sú prázdniny vždy tak trochu obdobím, kedy im pribudne viac starostí. Najmä v súvislosti so zmysluplným využitím ich času. Najčastejším riešením sú detské tábory a pobyty u starých rodičov. Ale kam so staršími, ak nezoženú brigádu?

 

Určite sa zhodneme na tom, že nuda je to najhoršie, čo môže dieťa zažívať počas voľného času. Na nudu ale treba dávať pozor najmä v prípade, ak sa mládež pohybuje v  prostredí „pochybných priateľov“. Leto je totiž aj obdobím, kedy je výraznejšia nielen aktivita slnka, ale aj drogových dílerov. Tí si svojich budúcich klientov vyberajú podľa vopred daných priorít. Nie je totiž pravdou, že ponúknu drogu komukoľvek. Skôr, než sa k  tomu odhodlajú, majú o  vytipovanej osobe zistených päť, až šesť podstatných informácií: kde býva, kde ju môže najčastejšie stretnúť, kto sú jej priatelia, či si rozumie s  rodičmi, či fajčí, a aké má číslo mobilného telefónu. Prvé dve informácie sú viac-menej lokalizačného charakteru. Ďalšie mu môžu poskytnúť záruku, či bude jeho klient spoľahlivý odberateľ, alebo nie.

 

Prax potvrdzuje, ak už niekto z partie drogu vyskúšal, prí- padne prejavil o ňu záujem, má takmer 100% záruku, že sa časom nechajú ponúknuť aj ostatní. A  to aspoň na vyskúšanie, ktoré však nemusí dopadnúť dobre. Dôvodom je fakt, že nikto z nich nevie, aké má, práve ponúknutá droga, chemické zloženie, vrátane  ďalších vedľajších prísad. Takže v  podstate nikto nevie, čo skutočne ochutnáva. Ochutnanie preto možno prirovnať k  tzv. ruskej rulete. Rovnako úspešný je díler v prípade, keď si dieťa nerozumie s rodičmi. Tieto typy detí sú pre nich ideálnymi a najlepšími klientmi. Práve preto sú najčastejšie oslovované najmä v  období puberty, keď sa im dočasne stávajú najlepšími a najchápavejšími priateľmi. Díleri im samozrejme doprajú všetko zakázané, a  poskytnú im pritom aj všetky potrebné rady, ako majú, počas experimentovania s  drogami, oklamať rodičov, aj učiteľov. Povedia im, ako dlho má droga účinkovať, preto vedia, o  ktorej hodine majú prísť (po užití drogy) domov, kedy sa vrátiť z nejakej akcie, ako sa vyhovoriť, ako zabezpečiť „čistý“ moč na drogový test. Skúsení díleri im dokonca poradia aj to, ako vypovedať na polícii, aby mali čím skôr od všetkých pokoj. Uvedené fakty sú zostavené na základe výpovedí drogových dílerov, v ktorých sa priznali k dlhoročným skúsenostiam v  tejto oblasti, kým vstúpili do liečebnej komunity. Vyššie uvedené riziká, ktoré sú spojené s  pochybnými priateľstvami, je najlepšie dokumentovať prípadmi z  praxe.

Jeden z mnohých, je smutný prípad mladej študentky: Osemnásťročná študentka sa dostala v závere školského roka do partie dievčat, ktoré boli začínajúcimi konzumentkami marihuany a extázy. Jej postoj voči drogám bol odlišný, než aký mali ony. Na diskotéke, kde sa chodili odreagovať od školských povinností, sa nakoniec ukázalo, čo je skutočne dobré. Priateľky začali experimentovať najprv s marihuanou, neskôr s extázou. Núkali aj jej, ale ona vytrvalo vzdorovala. Bránila sa tým, že všetko je to „jedno veľké svinstvo“ a ona s tým nechce mať nič spoločné. Smiali sa jej a oponovali, že ony to berú, a  sú predsa v pohode, tak prečo by sa práve jej malo niečo stať? Navyše, majú vraj stále super náladu, tak nech vyskúša, čo je skutočne dobré. Keďže sa im nedarilo presvedčiť ju, po určitej dobe sa v  drogovom opojení dohodli, že jej dávku vhodia do pohára.

 

Nech ochutná zakázané ovocie. Na tanečnom parkete sa napriek tomu, že neužila žiadnu drogu, bavila veľmi dobre, ale postupne vysmädla. Odbehla preto k  ich stolu, narýchlo vypila celý obsah pohára a išla ďalej tancovať. Žiaľ, z tanečného parketu už živá neodišla... Nepomohla ani prvá pomoc, ktorá sa dostavila veľmi rýchlo. Zomrela na predávkovanie, dehydratáciu a  následnú zástavu srdca. Potom, nad telom mŕtvej kamarátky, zistili aj ostatné, už srdcervúco plačúce „priateľky“, čo je skutočne dobré... Keď lekár na mieste skonštatoval, že dievča je už žiaľ mŕtve, bol to zdrvujúci pohľad nielen pre kamarátky, ktoré ju nad jej mŕtvym telom prosili o odpustenie, ale aj pre ostatných na diskotéke. Tento článok bol publikovaný v  rámci projektu Poznaním k  hodnotnému životu, ktorý je realizovaný pod záštitou primátora M a r i á n a C hov a n c a a  finančne ho podporila Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Rodičom pripomíname, že aj počas letných prázdnin môžu naďalej využívať bezplatné a  diskrétne poradenstvo, ktoré zabezpečuje  koordinátor prevencie kriminality MsÚ.

 

(Kontakt: miroslav. Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , tel: 038/ 7629 103).

 

Autor: MsÚ prevencia

Bánovské noviny č. 28+29 - 17.júl 2017

 

Okolo Sobotišťa

Sobotište – Kunov – Sobotište

 

Poloha: Myjavská pahorkatina – severná časť.

 

Východiskový a cieľový bod: Sobotište, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Sobotište – Lipnica-Savarka ½ hod. – Kunov ¾ hod. – Sobotište ¾ hod.

 

Spolu: 2 hod.

 

Prevýšenie: 13 m.

 

Náročnosť: Nenáročná a krátka trasa vedúca po novovybudovanom náučnom chodníku, ktorý oboznamuje s minulosťou a so súčasnosťou Sobotišťa. Vedie po verejných cestných komunikáciách a len v závere opúšťa zeleno značkovanú trasu náučného chodníka a smeruje k vodnej nádrži Kunov. Späť sa vracia po tej istej trase.

 

Základná trasa: Začneme v centre obce Sobotište (242 m), ktorá sa v minulosti vyvíjala ako mestečko s jarmočným právom, ktoré získala v roku 1530. S jej históriou oboznamuje prvý informačný panel, ktorý sa nachádza na námestí pred renesančno – barokovým kaštieľom s nárožnými vežami. Prestavali ho z pôvodného hradu. Súčasnú podobu získal po rokokovo – klasicistickej úprave v druhej tretine 18. storočia. V objekte kaštieľa sa nachádza Múzeum Samuela Jurkoviča s expozíciou dejín slovenského družstevníctva. Hoci múzeum vďaka názvu návštevníkom sľubuje prehľad o živote a diele Samuela Jurkoviča, možno tu vidieť aj dokumenty o histórii a súčasnosti Sobotišťa a ukážky habánskej keramiky. Expozícia má tri tematické okruhy. Prvá časť je venovaná histórii založenia družstva a osobe jeho zakladateľa Samuela Jurkoviča. Druhú časť tvorí expozícia divadelníctva, ktorá približuje bohaté divadelné tradície. V poslednej časti sú vystavené predmety približujúce život a prácu habánov, ktorí mali v Sobotišti jedno zo svojich centier. Spomínajú sa už v roku 1546 a v 16. a 17. storočí tu vybudovali habánsky dvor a výraznou mierou poznačili hospodársky, kultúrny a spoločenský vývoj tohto územia. Sobotište bolo dokonca sídlom habánskeho biskupa a metropolou habánov v starom Uhorsku. Históriu habánov približuje aj druhý informačný panel v bočnej ulici, v ktorej sa zachovali zvyšky habánskeho dvora. Z charakteristických habánskych objektov sa tu nachádza radnica, kaplnka, škola, džbankárska dielňa, mlyn a sedem domov. Pod vplyvom habánov sa rozvíjala i remeselná činnosť domáceho obyvateľstva, ktoré sa dovtedy živilo najmä roľníctvom, pastierstvom a pestovaním ovocia a zeleniny. Rozvoj mestečka napredoval  aj vďaka učiteľovi Samuelovi Jurkovičovi, ktorý sa prisťahoval v roku 1833. S jeho menom sa spája vzhľadom na obdobie, v ktorom žil, veľmi pokroková osvetová činnosť v hospodárskom a kultúrnom živote miestneho obyvateľstva. V roku 1845 založil Gazdovský spolok – svojpomocné úverové družstvo, ktoré hospodárilo s finančnými prostriedkami svojich členov. V čase, keď úžerníci požičiavali peniaze s úrokom až 52 percent, si členovia družstva požičiavali peniaze s úrokom 6 percent. K informačnému panelu, ktorý je venovaný Gazdovskému spolku, prídeme bočnou ulicou asi po 500 m. Neďaleký panel č. 4 oboznamuje s tradíciou pestovania ovocia a pálenia slivovice. Pri štvrtom informačnom paneli odbočíme vpravo a cez lávku prídeme k piatemu panelu, ktorý je venovaný potoku Teplica. Od neho vystúpime po schodíkoch k hlavnej ceste, z ktorej po niekoľkých metroch odbočíme k rímskokatolíckemu kostolu, pôvodne románskej stavbe zo 14. storočia. Kostol v rokoch 1635 až 1637 nanovo postavili, pričom podľa toho, komu patrilo miestne panstvo, ho striedavo používali evanjelici a katolíci. Od roku 1709 je v rukách katolíkov. Spomienkou na židovskú komunitu je židovský cintorín, pri ktorom stojí ďalší informačný panel. Od neho pokračujeme smerom na východ k chránenému areálu Lipnica – Savarka (245 m), ktorý tvorí niekoľko líp vysadených Samuelom Jurkovičom. Nachádza sa tu aj studnička Anička pomenovaná po jeho dcére Anne, ktorá bola prvou slovenskou herečkou a manželkou J. M. Hurbana. Posledný informačný panel stojí pri barokovo – klasicistickom evanjelickom kostole postavenom v rokoch 1783 a 1784. Od neho sa vydáme smerom k ihrisku a červeno značkovanou spevnenou cestou (0771) pohodlne pôjdeme južným smerom k vodnej nádrži Kunov (232 m). Sú tu upravené pláže a bohatá ponuka ubytovacích a stravovacích zariadení umiestnených v peknom lesnom prostredí. Po príjemnom oddychu sa vrátime po tej istej trase do obce Sobotište (242 m). 

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Nachádzaš sa tu: Domov