banovecko

Aj chodci majú v cestnej premávke povinnosti

Istotne sa vám, alebo niekomu známemu, stalo, že nejaký chodec vstúpil náhle na vozovku bez toho, aby si overil, či neprechádza v  tesnej blízkosti od neho nejaké motorové vozidlo. Nehovoriac o  tom, že to bolo za zlej viditeľnosti, bol oblečený v  tmavom, alebo sa do jazdnej dráhy prichádzajúceho vodiča doslova rozbehol.

Cyklisti, a  to nielen deti, sú v tejto oblasti najviac nedisciplinovaní. Zákon č. 8/2009 Z. z. o  cestnej premávke a  o  zmene a  doplnení niektorých zákonov však jasne hovorí, že účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä st avebnému , dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Aby sa predišlo nebezpečným kolíziám alebo dopravným nehodám, odporúčame dodržiavať niekoľko dôležitých zásad:

1. Skôr, než vstúpite na priechod pre chodcov, dôk ladne (a  radšej viackrát) skontrolujte, či sa práve nepribližuje nejaké motorové vozidlo. V  zásade platí pozrieť sa vľavo, potom vpravo a opäť vľavo. Tomuto základnému pravidlu sa učia aj deti v materských školách.

2. Nikdy nevstupujte na priechod pre chodcov, ak rýchlosť prichádzajúceho vozidla naznačuje, že môžete ohroziť seba, alebo (následkom náhleho spomalenia cestnej premávky) vodičov idúcich za ním.

3. Počas daždivého počasia sa brzdná dráha vozidla zväčšuje. Súčasne je znížená aj viditeľnosť, preto buďte opatrnejší a  používajte vhodné refl exné prvky.

4. Refl exný prvok musí byť viditeľný, inak stráca jeho nosenie význam. Obtočenie refl exnej pásky na držadlo kabelky je nepostačujúce! Nielen kvôli jej málo viditeľnej ploche, ale aj preto, že je často prekrytá lakťom.

5. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo.

6. Priechod pre chodcov neslúži pre účely plynulej jazdy pre cyklistov.

7. Pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov. Ak nie je vyznačený, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os, nie šikmo! Inak si chodec predlžuje dráhu cesty, ohrozuje svoj život i  zdravie, spomaľuje a ohrozuje plynulosť cestnej premávky. Na záver možno dodať, že aj v  cestnej premávke platí zlaté pravidlo: Nerobte iným to, čo nechcete, aby oni robili vám. Stačí sa teda vžiť do situácie iného a podľa toho konať. V  nasledujúcom čísle sa budeme venovať povinnostiam vodičov. Tento článok bol publikovaný v rámci projektu Poznaním k hodnotnému životu, ktorý je realizovaný pod záštitou primátora Mariána Chovanca a fi nančne ho podporila Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.

Zdroj článku: Bánovské noviny č. 19 - 15. máj 2017

Prechádzka Skalicou a jej okolím

Skalica – Mokrý Háj – Skalica

Poloha: Chvojnická pahorkatina – severná časť. 

Východiskový a cieľový bod: Skalica, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Skalica-železničná stanica – Skalica-rotunda ¼ hod. – Skalica-námestie ¼ hod. – Priepastný mlyn ½ hod. – Mokrý Háj 1 hod. – Skalica-Záhrady ¼ hod. – Skalica-námestie ½ hod.

Spolu: 2 ¾ hod.

Prevýšenie: 115 m.

Náročnosť: Nenáročná prechádzka centrom a okolím Skalice, v ktorej sa nachádza množstvo pamiatkových objektov zasadených do nádherného prostredia okolitých vinohradov. Vinohradníctvo bolo od stredoveku neoddeliteľnou súčasťou života Skaličanov. Ich mesto dodnes obklopujú vinohrady s pozoruhodnými vinohradníckymi domami a búdami a vínnymi pivnicami. Pomedzi ne vedie orientačne bezproblémová trasa, ktorá na dvoch úsekoch prechádza aj po neznačkovaných cestách.

Základná trasa: Prechádzka mestom Skalica a jeho okolím sa začína pri železničnej stanici (186 m). V úvode sledujeme červené značky (0770), ktoré nás povedú po Ulici pplk. Pljušťa juhovýchodným smerom. Asi po 500 m odbočíme doľava na ulicu Pod Kalváriou, po ktorej prídeme takmer ku kalvárii a románskej Rotunde sv. Juraja, najhodnotnejšej stavebnej pamiatke a symbolu Skalice. Stojí na malom návrší na jej okraji a patrí medzi najkrajšie románske stavby na Slovensku. Postavili ju ako hradný kostolík pravdepodobne v 12. storočí. Na začiatku 15. storočia ju upravili a začlenili do hradieb. V 17. storočí ju prestavali v barokovom štýle. Vnútri rotundy sú po oboch stranách oblúka gotické nástenné maľby predstavujúce sv. Juraja, ako zápasí s drakom. V súčasnosti sa v nej nachádza neveľká archeologická expozícia Záhorského múzea. V blízkosti rotundy sa nachádza klasicistická kalvária z roku 1823. Pokračujeme po neznačkovanej ulici Pod Kalváriou severovýchodným smerom a onedlho z nej odbočíme doprava na Valy. Prejdeme po obvode stredovekého mesta, kde sa zachovali zvyšky mestských hradieb vybudované po povýšení Skalice na slobodné kráľovské mesto v roku 1372. Gotické hradby dokončili v roku 1435, neskôr ich renesančne a barokovo prestavali. Ich zvyšky sa dobre zachovali aj pri františkánskom kláštore, ku ktorému sa dostaneme odbočením doprava na Kráľovskú ulicu. Po nej prejdeme na Námestie slobody (190 m), ktorému dominuje farský Kostol sv. Michala. Tento gotický kostol vybudovali po roku 1372. Prešiel mnohými prestavbami a opravami. Dodnes sa zachovali niektoré gotické prvky a renesančne upravená veža s arkádami. Jednou z najkrajších stavieb námestia je secesná budova kultúrneho domu, v ktorom sídli Záhorské múzeum. Ide o budovu bývalého Spolkového domu, ktorá patrí medzi najoriginálnejšie na Slovensku. Jej priečelie zdobí mozaika inšpirovaná kresbami M. Aleša. Z ďalších svetských stavieb si pozornosť zaslúži neskororenesančná radnica na rohu Námestia slobody a Štefánikovej ulice z prvej tretiny 17. storočia. V druhej polovici 19. storočia k nej pristavali poschodie s klasicistickou fasádou. Štefánikovou ulicou pokračujeme západným smerom ku kruhovému objazdu. Sledujeme zelené značky (5140), ktoré vedú po Koreszkovej ulici juhovýchodným smerom von z mesta. Takmer po 1 km od kruhového objazdu odbočíme z cesty smerujúcej do Mokrého Hája doprava na asfaltovú cestu, ktorú po ľavej strane lemujú rodinné domy a vinohrady. Po pravej strane sa otvára výhľad do Dolnomoravského úvalu. Cesta smeruje cez Starohorský potok na juh. O chvíľu sa ocitneme pri smerovníku Priepastný mlyn (208 m). Zeleno značkovaná asfaltová cesta sa postupne mení na spevnenú a po odbočení vpravo na nespevnenú cestu. Pôjdeme pomedzi vinohrady, vinohradnícke domy, pivnice a búdy k Rúbaniskovému potoku, kde odbočíme vľavo a opustíme zeleno značkovanú trasu. Pokračujeme neznačkovanou poľnou cestou východným smerom. Cesta vedie z pravej strany popri potoku, z ľavej strany ju lemujú vinohrady. Prídeme k malému rybníku a za poslednými domami sa vydáme dolnou poľnou cestou popod vinohrady. Onedlho prídeme ku kostolu v obci Mokrý Háj (260 m). Na hlavnej asfaltovej ceste odbočíme doľava, prejdeme dedinou a pokračujeme ku kóte 301 m, ktorá je zároveň najvyšším bodom na trase. Prídeme k autobusovej zastávke Skalica – Záhrady (275 m) a asi po 100 m odbočíme z asfaltovej cesty doprava. Okrajom vinohradov zídeme k Stračinskému potoku, za ktorým odbočíme doľava na červeno značkovanú spevnenú cestu (0770), ktorá nás privedie na Námestie slobody v meste Skalica (190 m). Na záver túry môžeme využiť príležitosť a ochutnať známe červené víno – Skalický rubín (napr. vo Františkánskej vinárni) alebo sladkú špecialitu – skalický trdelník, ktorú ponúkajú v neďalekej pekárni. 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Tipy na výlety II

Ľudové tradície a folklór sa dodnes udržiavajú aj v meste Myjava, kde sa v prírodnom amfiteátri každoročne v júni organizujú Myjavské folklórne slávnosti. Podujatie s ľudovou hudbou, spevom a tancom a so starými zvykmi vo veľkom počte navštevujú nielen domáci, ale aj zahraničný hostia. Myjavský folklór na týchto slávnostiach úspešne reprezentuje súbor Kopaničiar, ktorý je známy na celom svete. Najstaršou zachovanou stavbou v meste je evanjelický kostol, ktorý dokončili v roku 1729. Postavili ho v barokovom slohu a ohradili ako pevnosť vysokým kamenným múrom s klasicistickou vstupnou bránou. Cisár Karol VI. v roku 1731 prikázal múr znížiť a kostol odňal evanjelickej cirkvi a daroval katolíkom, ktorí ho po prevzatí v roku 1732 barokovo upravili. Evanjelici si po prijatí Tolerančného patentu v roku 1785 postavili nový kostol v barokovo-klasicistickom slohu. Zaujímavým architektonickým dielom mesta je pamätník generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1921. Pamiatkou na M. R. Štefánika je aj mohyla na neďalekom Bradle (trasa č. 12), najvyššom vrchu Myjavskej pahorkatiny. Mohylu postavili v roku 1928 podľa projektu D. Jurkoviča. Tvoria ju dva zrezané ihlany a trojstupňová pyramída inšpirovaná prácami staroegyptských staviteľov s monumentálnym sarkofágom so Štefánikovými pozostatkami. V rohoch mohyly sú 12 m vysoké obelisky. S osobou M. R. Štefánika sa však spája predovšetkým jeho rodisko – obec Košariská. Jej hlavnou pamiatkou je Múzeum M. R. Štefánika.

Milovníkov histórie určite zaujme zrúcanina hradu Branč (trasa č. 13), ktorá sa týči na výraznom homoľovitom kopci vo výške 475 m nad obcou Podbranč severovýchodne od Senice. Branč patril do siete pohraničných hradov, ktoré zabezpečovali ochranu ciest smerujúcich z Moravy ku karpatským priesmykom. Vznikol v 13. storočí a stal sa strediskom správy rozľahlého hradného panstva. Koncom 17. storočia vyhorel a jeho majitelia z neho postupne odviezli nábytok a zbúrali opevnenia. Hrad začal chátrať a od začiatku 18. storočia nebol obývaný. Z jednotlivých budov sa zachovali len zvyšky obvodových múrov a niektoré súvislejšie časti dolného hradu. Hradný kopec ponúka po krátkom a nenáročnom výstupe široký kruhový výhľad s panorámou a Bielych Karpát.  

Územie ležiace severovýchodne od Myjavy sa nazýva podjavorinský kraj. Dominuje mu vrch Veľká Javorina (970 m, trasy č. 14, 15, 17, 18, 20, 38 a 39), obľúbený cieľ turistických výletov. Pre polohu na slovensko-českej štátnej hranici a tradíciu slovensko-českého priateľstva je miestom tradičných slávností Čechov a Slovákov. V peknom prostredí trávnatého vrcholu stojí Holubyho chata, pri ktorej sú výborné lyžiarske terény s lyžiarskymi vlekmi.

Jedným zo stredísk slovenskej časti podjavorinského kraja je mesto Stará Turá (trasa č. 17). V 19. storočí bolo centrom slovenského národného života a pôsobilo tu viacero spisovateľov a národovcov. K najznámejším patrili sestry Mária a Kristína Royové (v objekte evanjelickej fary sa nachádza ich pamätná izba), ktorých knihy preložili do mnohých jazykov, dramatik Jozef Hollý, národný buditeľ Augustín Roy, atď. V meste si možno prezrieť barokový rímskokatolícky kostol z roku 1748 a evanjelický kostol postavený v klasicistickom štýle s prvkami baroka z roku 1784. Návštevníkov zaujme aj tzv. husitská veža, bývalý obecný dom, stĺp hanby a kalvária. Príjemný oddych s možnosťou kúpania, vodných športov, potápania a rybolovu poskytuje rekreačná oblasť Dubník s vodnou nádržou a so základnými a s doplnkovými službami cestovného ruchu.

Významným kultúrnym centrom moravskej časti podjavorinského kraja je obec Strání (trasy č. 19 a 20). Udržiavajú sa v nej folklórne tradície, z ktorých najznámejšie sú fašiangy, Vatra priateľstva alebo letné folklórne slávnosti na Veľkej Javorine. Jej sakrálnou dominantou je rímskokatolícky kostol z roku 1749. V miestnej časti Květná stojí skláreň s vyše dvestoročnou tradíciou. Skláreň založili v roku 1794 a výroba ručne zdobeného skla tu funguje dodnes. Záujemcovia o ručnú výrobu skla si môžu dohodnúť exkurziu po sklárni a kúpiť sklenené výrobky v podnikovej predajni.

Druhým najvyšším vrchom centrálnej časti Bielych Karpát a tretím najvyšším vrcholom Bielych Karpát je Veľký Lopeník (911 m, trasy č. 21 a 22). Na jeho vrchole stojí pomník a základy rozhľadne, ktorú by mali dokončiť v lete 2005. Malebnú krajinu pod Veľkým Lopeníkom turisti vyhľadávajú nielen v lete, ale aj v zime. Centrom zimnej turistiky a najvýznamnejším lyžiarskym strediskom Bielych Karpát je Mikulčin vrch (trasy č. 15, 16, 39 a 40). V širšom okolí rovnomenného vrchu (798 m) sa nachádza viacero rekreačných objektov, zjazdových tratí, lyžiarskych vlekov a množstvo ubytovacích zariadení s celoročnou prevádzkou.

Poniže ležiaca obec Starý Hrozenkov je historickým a kultúrnym centrom oblasti nazývanej Moravské Kopanice. Jej dominantou je rímskokatolícky farský kostol z roku 1774 postavený v neskorobarokovom slohu. Novodobým lákadlom je amfiteáter, v ktorom sa vždy v júli organizujú Kopaničiarske slávnosti za účasti folklórnych súborov z obidvoch strán moravsko-slovenského pomedzia. O folklórnych tradíciách Moravských Kopaníc a miestnom národopise informujú aj informačné panely na trasách č. 23 a 24.

Ďalším malebným moravským sídlom nachádzajúcim sa na úpätí Bílých Karpát je mesto Bojkovice (trasy č. 25 a 26). Jeho sakrálnou dominantou je Kostol sv. Vavrinca. K svetským pamiatkam patrí na protiľahlom kopci stojaci zámok Nový Světlov. V 15. storočí bol gotickou pevnosťou, v roku 1576 ho prestavali do renesančnej podoby. Názov bývalého hradu pochádza od jeho strážnej, resp. signalizačnej funkcie, pretože kedysi sa prichádzajúce nebezpečenstvo oznamovalo pomocou ohňa (svetiel). Súčasnú romantickú podobu v štýle tzv. tudorovskej gotiky zámok nadobudol v polovici 19. storočia. Dnes v ňom sídli múzeum s vlastivednými zbierkami okolitého regiónu. Typickú siluetu zámku tvorí veža, z ktorej je nádherný výhľad na Biele Karpaty s ich najvyšším vrcholom Veľká Javorina.

V bezprostrednej blízkosti Bojkovíc sa nachádza Komňa (trasy č. 25 a 26), z ktorej pochádza jedna vetva rodu Komenských. Jeho najvýznamnejším príslušníkom bol „učiteľ národov“ Jan Amos Komenský – moravský humanistický filozof, spisovateľ a reformátor školstva. Pôvodne bol učiteľom, kazateľom a posledným biskupom Jednoty bratskej. Od roku 1628 žil v exile. J. A. Komenský sa považuje za zakladateľa modernej pedagogiky a tvorcu jej princípov. Jeho život pripomína expozícia umiestnená v upravenej sýpke.

Na ceste do slovenskej časti Bielych Karpát nemožno vynechať príležitosť nazrieť do niektorej z prekrásnych bielokarpatských dolín. V doline Klanečnice alebo Bošáčky sa zachovali viaceré ukážky ľudovej architektúry (hlinené domy, zrubové stodoly a vodné mlyny). Výlet k Haluzickej tiesňave – 40 m hlbokého kaňonu, nad ktorým stojí zrúcanina románskeho kostola (trasa č. 27), ponúka príjemný turistický a estetický zážitok. Centrom Bošáckej doliny je veľká kopaničiarska obec Bošáca. Ide o významnú národopisnú lokalitu s prekrásnymi krojmi, výšivkami, čipkami a bohatým zvykoslovím. V obci si možno prezrieť niekoľko zachovaných hlinených domov so slamenou a šindľovou strechou z 19. storočia a barokový kostol s klasicistickou úpravou z 18. storočia. V miestnej časti Zemianske Podhradie sa nachádza renesančný kaštieľ zo 17. storočia s parkom. V kaštieli žila Adela Ostrolúcka, veľká láska Ľudovíta Štúra. Pôsobil tu aj botanik a národopisec Jozef Ľudovít Holuby a zakladateľ slovenskej bibliografie Ľ. V. Rizner, ktorí tu majú pamätnú izbu. Viacerí Slováci si Bošácu pamätajú skôr z etikiet známej pálenky, pretože v miestnej pálenici sa páli chýrna bošácka slivovica. Krajinársky zaujímavá je dolina Súčanky (trasy č. 28 a 29). Okrem pozostatkov stredovekého hradu Súča z 13. storočia, možno navštíviť aj skalný hrebeň mohutného bradla Krasín (516 m).

Na potulkách Bielymi Karpatmi a stredným Považím nemožno vynechať mesto Trenčín (58 000 obyvateľov, trasy č. 16 a 28) – hospodárske, administratívne, kultúrne a turistické centrum Považia. Vďaka strategickej polohe v údolí Váhu patrilo oddávna k najvýznamnejším mestám na Slovensku. V Trenčíne sa zachoval unikátny autentický doklad o prítomnosti legionárov na území Slovenska. Rímska vojenská osada Laugaricio je najsevernejším dôkazom expanzie rímskych légií cisára Marka Aurélia v strednej Európe. Nápis na strmej stene trenčianskej hradnej skaly vytesali na pamiatku víťazstva nad Kvádmi v roku 179. Nápis možno vidieť z okna vyhliadkovej terasy v reštaurácii hotela Tatra.

Dominantou mesta a celého Považia je bezpochyby Trenčiansky hrad postavený na strmom brale. Od 11. storočia bol kráľovským hradom, pod ktorým sa začalo rozvíjať mesto. Dnešný areál, ktorý je súčasťou expozície Trenčianskeho múzea, vytvára súbor palácov a výrazná Matúšova veža. Návštevníci určite neobídu Delovú baštu, hladomorňu a hradné lapidárium. V hradnom areáli sa počas roka organizujú rôzne výstavy, koncerty, stredoveké hry a atraktívne nočné prehliadky. Azda najznámejšia je 80 m hlboká Studňa lásky a s ňou spojený príbeh Omara a Fatimy.

Medzi hradom a centrom mesta sa na plošine svahu nachádza opevnený areál nazývaný Mariánsky hrad alebo Mariánska hora. Tvorí ho rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie s budovou fary a karnerom vyrastajúcim priamo z hradieb.

Námestie, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou, tvoria prevažne renesančné a barokové meštianske domy z konca 16. a zo začiatku 17. storočia. Pôvodne jezuitský, neskôr piaristický kláštor a Kostol sv. Františka Xaverského vybudovali v 17. storočí v štýle raného baroka. Požiar v roku 1708 ho výrazne poškodil. Počas rekonštrukčných prác, ktoré trvali do roku 1713, jeho interiér barokovo upravili. Komplex predstavuje jedinečnú symbiózu architektúry, maliarstva, sochárstva a umeleckej štukovej výzdoby. V súčasnosti sa v priestoroch kláštorného komplexu okrem gymnázia nachádza Galéria M. A. Bazovského, ktorú pomenovali podľa jednej z najoriginálnejších postáv moderného slovenského maliarstva Milošovi Alexandrovi Bazovskom. Pôvodne mestský palác Illesházyovcov postavili v 17. storočí. V roku 1760 sa jeho funkcia zmenila na Župný dom a objekt upravili v neskorobarokovom štýle. V reprezentačných miestnostiach na prvom poschodí sa v minulosti organizovali župné zasadania. Od roku 1939 v budove sídli Trenčianske múzeum.

Pri ceste z Trenčína severným smerom sa turistom naskytne impozantný pohľad na skalné útesy Vršatských bradiel, pravdepodobne krajinársky najmalebnejšieho miesta Bielych Karpát (trasy č. 30, 31, 32, 33, 34, 35 a 36). Najznámejšie je Vršatské bradlo, na ktorom sa vynímajú zvyšky pohraničného hradu Vršatec (trasy č. 31, 32, 33 a 34). Pôvodne gotický hrad z 13. storočia stojí na skalnom brale vo výške 805 m. Zničený bol v období Rákócziho povstania v roku 1706. Z neveľkých zrúcanín je výborný výhľad na stredné Považie. Aj druhý najvyšší vrch Bielych Karpát – Chmeľová (925 m, trasa č. 31) patrí medzi nádherné vyhliadkové vrcholy na strednom Považí. Ponad skalky na južnom okraji sa otvára zaujímavá panoráma vršatského hradného vrchu a pohľad na bizarné skalné útvary a rokliny len umocňuje nevšedný zážitok.

Ideálnym východiskom túr za poznávaním Vršatských bradiel je obec Vršatské Podhradie. Obec Krivoklát (trasa č. 33) ponúka návštevu prírodnej pamiatky Krivoklátska tiesňava, veľmi pôsobivého geomorfologického útvaru s výskytom vzácnych rastlín a živočíchov.

Severovýchodne od Vršatských bradiel sa nachádza masív Červenokamenského bradla, na ktorého temene objavili praveké sídlisko. Tento 45 m vysoký skalný monolit dominuje nad obcou Červený Kameň (trasy č. 31, 34 a 35), ktorej dal i meno. Okolie bradla človek osídlil už v mladšej bronzovej dobe. V blízkosti bradla sa nachádzajú ďalšie skupinky skál s malými jaskyňami a roklinami. Z jednotlivých bradiel do tretice zaujme malebné Lednické bradlo so zrúcaninou stredovekého hradu nad obcou Lednica (trasy č. 35 a 36). Ide o azda najťažšie dostupný slovenský hrad, ktorý pripomína orlie hniezdo. Hrad postavili koncom 13. storočia ako sídlo lednického panstva. Začiatkom 18. storočia ho zničili cisárske vojská a odvtedy je v ruinách. Zachovali sa tu len zvyšky múrov, po ktorých sa podľa legendy v noci prechádza duch lednickej bielej pani – krásnej Kataríny.

Turistickým východiskom túr za poznávaním Vršatských bradiel je aj obec Pruské (trasa č. 32) s renesančným kaštieľom z konca 16. storočia, ktorý neskôr barokovo-klasicisticky upravili. Kaštieľ obkolesený rozsiahlym anglickým parkom sa využíva na školské účely.

Východiskom do najsevernejšej časti Bielych Karpát je okresné mesto Púchov (trasa č. 36) ležiace v malebnej kotline na strednom toku Váhu. V čase laténskej a rímskej doby tu existovalo významné sídlisko (odtiaľ pochádza názov „púchovská kultúra“). Vďaka výhodnej polohe sa Púchov postupne stal prirodzeným obchodným strediskom severnej časti stredného Považia. Zo svetských historických pamiatok sa zachoval Župný dom a barokovo-klasicistický kaštieľ, pôvodne budova soľného skladu z 18. storočia. Sakrálne pamiatky reprezentujú dva kostoly. Záujemcovia o históriu by nemali obísť Archeologické múzeum púchovskej kultúry. 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8