banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Tip na výlet - Na Japeň

Dolný Harmanec – Japeň – Staré Hory

 

Poloha: Veľká Fatra – južná časť.

 

Východiskový bod: Dolný Harmanec, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Staré Hory, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Dolný Harmanec – Zadný Japeň 2 hod. – Japeň 1 hod. – Staré Hory 1 ¼ hod.

 

Spolu: 4 ¼ hod.

 

Prevýšenie: 714 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná túra na Japeň, jeden z najkrajších vyhliadkových vrchov južnej časti Veľkej Fatry. Výstup a zostup vedie prevažne lesom. Z vrcholového hrebeňa sa ponúkajú pekné výhľady do okolia.

 

Základná trasa: Zelená turistická značka (5432) sa začína pri železničnej stanici v Dolnom Harmanci (440 m). Neďaleko smerom na Horný Harmanec sa nachádza Harmanecká jaskyňa 1. Od stanice zostúpime širokým chodníkom do obce. Po okraji hlavnej cesty o chvíľu prídeme k odbočke vedúcej doprava cez mostík do areálu lesnej správy a na lesnú cestu. V strmom zalesnenom svahu vystúpime viacerými serpentínami. Už v tejto časti výletu si môžeme uvedomiť hlavnú poznávaciu a estetickú hodnotu trasy – málokde na Slovensku možno nájsť na takej malej ploche také krásne exempláre rôznych listnatých stromov (buky, javory, jasene) ako pod Japeňom. Po prechode hustou bukovou a zmiešanou časťou lesa vojdeme do nižšieho porastu a neskôr na lúky s vysielačom. Na tomto úseku treba pozorne sledovať značky, ktoré sú slabšie viditeľné. Hlavný smer pochodu je však jasný – pôjdeme stále na sever a hore po zužujúcom sa trávnatom chrbte. Onedlho dosiahneme vrchol Zadného Japeňa (1 064 m). Hoci postupujeme trávnatým hrebeňom bez zreteľného chodníka s častými výhľadmi, neďaleko od chodníka môžeme pozorovať množstvo krásnych exemplárov javorov. Najkrajšie výhľady na masív Krížnej a Majerovu skalu 2 (1 283 m) sa otvárajú v okolí vrcholu Japeňa 3 (1 154 m), ktorý dosiahneme miernym, ale dlhým výstupom. Z vrcholu zostúpime doprava (na východ) po ostrom hrebeni a neskôr po rovnomerne klesajúcom širokom chrbte. Pokračujeme cez les strmým úvozom, z ktorého po čase odbočíme ostro doprava. Stále pôjdeme po výraznom chodníku cez Pivovú, ktorý sa v dolnej časti rozširuje na lesnú cestu. Pretraverzujeme zalesnený svah nad Tureckou dolinou a strmým úvozom zostúpime na veľkú lúku (bývalá zjazdovka) nad Starými Horami. Okolo vodojemu, ihriska a kaplnky zídeme k potoku. Zelená značka nás privedie ku kaplnke  a k parkovisku vedľa autobusovej zastávky v Starých Horách (462 m), kde túru ukončíme. Cieľový bod leží pri hlavnej ceste spájajúcej Banskú Bystricu s Ružomberkom (E 77).

 

Variant: Prechod túry v opačnom smere si vyžaduje približne rovnaký čas.

 

1 Harmanecká jaskyňa – verejnosti sprístupnená kvapľová jaskyňa puklinového typu v tmavošedých triasových vápencoch Harmaneckého krasu na severnom svahu Kotolnice. Známa je najmä bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, sintrové vodopády a záclony i sintrové jazierka, symbolom jaskyne je tzv. Kamenná váza vo Veľkom dóme. Objavili ju v roku 1932, aj keď vstupný priestor (Izbica) miestni obyvatelia poznali od nepamäti. Vchod leží v nadmorskej výške 821 m, dlhá je 2 763 m. V jaskyni sa vyskytuje deväť druhov netopierov, pričom kolónia netopiera obyčajného patrí k najvýznamnejším na Slovensku. Jaskyňa bola vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.

 

2 Majerova skala – vyhliadkové bralo s krásnym výhľadom do strmej hlbiny. Geomorfologicky a geologicky hodnotný prírodný výtvor predstavujúci trosku chočského príkrovu v tektonickom nadloží krížňanskej série s výskytom vzácnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Majerova skala bola vyhlásená za prírodnú pamiatku.

 

3 Japeň – vyhliadkový vrch v juhovýchodnej časti pohoria. Japeň je i názov celého odlesneného hrebeňa od Zadného Japeňa po Japeň nad Starohorskou a Bystrickou dolinou. 

 

lovuzdar-b-132271.jpg

 

Zdroj foto: http://www.lovuzdar.sk/foto-132271/pohlad-na-japen

Zdroj článok: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

Knižné novinky v Bánovskom Informačnom centre

 

V  Informačnom centre mikroregiónu Bánovecko, ktoré sa nachádza na Námestí Ľ. Štúra, si môžete zakúpiť rozličný tovar súvisiaci s  naším mestom, okolitými obcami či Slovenskom.

 

Ponúkame magnetky, ručné výrobky remeselníkov z okolia Bánoviec, turistické mapy, knihy, atlasy a ďalší propagačný materiál. Absolútnou novinkou, ktorú v  Informačnom centre ponúkame, je kniha Slovenské povesti od Blažeja Beláka, o  ktorej sme písali v jednom z  decembrových vydaní Bánovských novín. V knihe nájdete povesti z  povodia Bebravy, ako napríklad tú O pehavej Apolke z Čiernej lehoty, či Kamenné vráta z Trebichavy.

 

 

Ďalšou novinkou je kniha Silvestra Lavríka Nedeľné šachy s Tisom. Ako uvádza vydavateľ, ide o historický román inšpirovaný láskou v neláskavých časoch a prí- behmi ľudí, ktorí ich museli žiť. Opiera sa o tri zdroje – historickú faktografiu, ústne podanie a autorskú fikciu. Príďte si vybrať aj z  mnohých ďalších titulov a bohatej ponuky tovarov! Informačné centrum je otvorené vždy od pondelka do piatka v čase od 8.30 do 16.30 h. Tešíme sa na Vašu návštevu!

 

l238046.jpglarge-slovenske_povesti_kamenne_vrata_2_upravene_vydanie.jpg

 

Čerpáme z: Bánovské noviny, ročník XII./ číslo 12

Tip na výlet - Na Ploskú

ploska.jpg

 

Zdroj foto: https://hiking.sk/hk/ga/2938/ploska.html

 

Liptovské Revúce – Chyžky – Ploská – Liptovské Revúce

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový a cieľový bod: Liptovské Revúce – Vyšná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Liptovské Revúce – Vyšná Revúca – Chyžky 2 ½ hod. – Ploská ¾ hod. – Sedlo Ploskej ¼ hod. – Liptovské Revúce – Vyšná Revúca 1 ¼ hod.

 

Spolu: 4 ¾ hod.

 

Prevýšenie: 812 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná túra so značným prevýšením. Výškové rozdiely na trase sa väčšinou prekonávajú pomerne miernym, avšak dlhšie trvajúcim stúpaním. Za daždivého počasia treba venovať zvýšenú pozornosť prekonávaniu viacerých blatistých úsekov.

 

Základná trasa: Od konečnej autobusovej zastávky v miestnej časti Liptovské Revúce – Vyšná Revúca (720 m) odbočíme vpravo po žltej turistickej značke (8605). Bočná ulička nás povedie cez úzku dolinu s domami postavenými tesne pod strmými svahmi. Za obcou pokračujeme po spevnenej ceste vedúcej popri potoku v Zelenej doline. Minieme bývalú horáreň a dosiahneme dolný koniec rozľahlej poľany Radovo. Priamo pred nami uvidíme krásny vápencový masív Suchého vrchu 1. Strmou cestou vystúpime cez poľanu smerom k lesu. Vysokým zmiešaným lesom pokračujeme striedavo miernejšie a strmšie viacerými serpentínami, až sa dostaneme do hôľneho pásma. Oblúkom prejdeme cez plytkú trávnatú kotlinu. Pri skupine vápencových brál zabočíme doľava a po miernom trávnatom svahu dosiahneme hrebeň Veľkej Fatry. Príjemné a krajinársky cenné okolie je charakteristické krasovými javmi (tzv. škrapovým poľom). Na hrebeni pri severnom vrchole Chyžiek 2 (1 340 m) zabočíme doprava, pripojíme sa na červeno značkovanú Veľkofatranskú magistrálu (0870) a pokračujeme po výraznom hôľnom chrbte takmer po vrstevnici. Nasleduje namáhavý výstup širokým hladkým svahom na Ploskú 3 (1 532 m) s ďalekým výhľadom. Po krátkom oddychu na rozsiahlom plochom vrchole zabočíme pri smerovníku doprava. Z Ploskej zostúpime po žltej značke (8604) do Sedla Ploskej (1 410 m). Na tomto mieste opustíme hlavný hrebeň a po vodou rozrytom trávnatom úbočí prejdeme popod južné úbočie masívu Čierneho kameňa. Klesanie je pomerne mierne, strmší zostup sa začína až po prechode vrchu Magury (1 082 m). Po poľnej ceste s viacerými zákrutami zostúpime ku kaplnke v strede miestnej časti Liptovské Revúce – Vyšná Revúca (720 m).

 

Variant: Absolvovanie celej základnej trasy v opačnom smere je časovo menej náročné. V prvej časti je zároveň najkratšou prístupovou cestou k Chate pod Borišovom. V tomto prípade odporúčame traverzovať Ploskú zo severnej strany po zelenej značke, po ktorej sa pohodlne dostaneme k chate s výbornou možnosťou občerstvenia a ubytovania.

 

1 Suchý vrch – národná prírodná rezervácia v najvyššej časti pohoria v blízkosti najvyššieho vrchu Ostredok. Ide o horský hrebeň budovaný vápencami, kremencami a granitoidmi s výraznými tvarmi reliéfu. V poraste vidieť vegetačnú postupnosť od bučín po kosodrevinu a alpínske lúky. V závere Kukurišovej doliny sa vyskytujú bralné formy. Bohatá je aj bylinná pokrývka s množstvom chránených druhov a so zastúpením endemických a reliktných druhov.

 

2 Chyžky – vyhliadkový vrch v hlavnom hrebeni pohoria nazývaný aj Kýšky medzi Suchým vrchom a Ploskou. Jeho západné svahy sú zalesnené takmer až po vrchol, východné sú odlesnené.

 

3 Ploská – odlesnený vyhliadkový vrch so širokým rozhľadom na Turiec, časť Liptova i na celú hrebeňovku. Nachádza sa približne v strede Veľkofatranskej magistrály.

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

Návšteva z Kopřivníc v Bánovciach

Štrnásty marec patril prvému stretnutiu so zástupcami moravskej Kopřivnice v meste Bánovce nad Bebravou. Hneď z príchodu ich čakali pracovné raňajky na magistráte. Zavítala k nám osemčlenná delegácia v spoločnosti primátora Mariána Chovanca, ďalších zástupcov mesta a spoločenských organizácií.

Naše mesto malo kedysi dávno veľmi dobrý vzťah s mestom Kopřivnice najmä cez automobilový priemysel.

Pricestovali predstavitelia z rôznych oblastí kultúrno - spoločenského života.

Cieľ bol jasný – ukázať im, ako žije naše malé mestečko Bánovce nad Bebravou, ako to u nás funguje a podeliť sa tak so skúsenosťami, radosťami i starosťami v našom meste.

Vedúcim moravskej delegácie bol Zdeněk Babinec, člen Rady mesta Kopřivnice a  riaditeľ Základnej umeleckej školy Zdeňka Buriana. 

Kopřivnice si pochvaľovali pohostinnosť Bánovčanov a pripravený celodenný program. Všetci, vrátane primátora Mariána Chovanca, vyjadrili na záverečnom posedení v ZUŠ presvedčenie, že to bol prvý a  dobrý krok k  spolupráci s našim mestom.

 

Mesto Kopřivnice:

 

pohled na Kopřivnice 

 

Zdroj foto: http://www.koprivnice.cz/index.php?id=predstaveni-koprivnice 

 

Čerpáme z: Bánovské noviny, ročník XII./ číslo 11

Ďalšie články...

Nachádzaš sa tu: Domov