Kroj bývalej Trenčianskej župy
Prevažujúcou konfesiou je rímskokatolícka, na slovensko-moravskom pohraničí je významne zastúpené evanjelické vierovyznanie. V roku 1910 mala Trenčianska župa rozlohu 4456 km² a 310 437 obyvateľov.
V súčasnosti sa pre bývalú župu používajú pomenovania Považie a Kysuce. Administratívnym centrom stolice bol Trenčiansky hrad, od prvej polovice 17. toročia Trenčín. Začiatkom 13. storočia vznikla šľachtická stolica. Na strednom Považí vznikol systém strážnych a obranných hradov. Od 16. storočia prebehla najmä v horských oblastiach valaská kolonizácia. V 17. storočí sa na území župy usadili moravskí exulanti, v mestách a vidieckych sídlach bývali početné židovské rodiny, ktoré sa venovali obchodu.
Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, pestovanie obilnín, ovocia, zeleniny a ľanu. Veľký význam mal chov dobytka a oviec. Z mnohých dedín odchádzali celé rodiny na sezónne poľnohospodárske práce do celej monarchie. Zdrojom obživy v hornatom prostredí bola ťažba a spracovanie dreva. Z obcí Veľké Rovné, Dlhé Pole, Kolárovice a z ich okolia pochádzali drotári, ktorí vykonávali drotárstvo vandrovným spôsobom a prenikli aj mimo európskeho kontinentu. Na moravských hraniciach boli sklárne, v Žiline, Trenčíne, Púchove, Rajci a v Bytči bolo rozvinuté kožušníctvo, súkenníctvo, farbiarstvo, debnárstvo a rezbárstvo, v Čičmanoch výšivkárstvo, v Rajeckej doline papučiarstvo.
Ľudový odev v bývalej Trenčianskej župe bol veľmi rozmanitý. Rozmanitosť a odchýlky sa väčšmi vyvíjali v ženskom ako v mužskom odeve. Pre južnú časť župy bola charakteristická bohatá výzdoba vyšívaním, v severnej časti sa biedne hospodárske pomery prejavili aj v jednoduchosti odievania. V staršej vývojovej etape sa odevné formy zhotovovali výlučne z domácich tkanín, z ľanového a konopného plátna, z ovčej vlny a zo súkna. Aj strihy boli prispôsobené tkaninám, a nie forme tela, odevné súčiastky sa tvorili z obdĺžnikov a štvorcov v takej šírke, akú dávali krosná. Najstaršie formy pôvodného ženského odevu reprezentovali najmä obce Čičman, Zliechov či Moravské Lieskové. Veľká oblasť Trenčianskej župy mala niekoľko odevných variantov, ktoré mali spoločné znaky, no zároveň, v každom variante bolo mnoho menších odlišností, tvoriacich podvariant.
Ženský odev
Rubáš konopného plátna bol zväčša zošitý z dvoch častí, dolná sukňa bola zo štyroch strihaných dielov, vrchnú časť tvoril červeno-bielo ozdobne pretkávaný pás. Upevňovali sa jedným ramienkom cez plece. V Čičmanoch si na hladký rubáš obliekali dve skromne vyšívané zástery, prednú a zadnú, z ktorých zadná bola viac vyšitá ako predná. Obe zástery boli krátke, takže rubáš siahajúci takmer po členky zo záster vytŕčal. Zástery sa viazali na boky.
Rubáš býval aj bez hornej časti, vtedy siahal po pás. K nemu sa nosila sukňa z konopného plátna, modrotlače či kartúna, ku ktorej sa prišíval živôtik zväčša z bieleho plátna. Zástery boli z glotu, čierne, tmavomodré, alebo z kartúnu s našívanými stuhami a štepované na stroji. Z tmavších materiálom so vzorom drobných kvietkov boli priliehavé kacabajky. Proti chladu a dažďu si ženy chránili hlavu, ramená i telo rozmanitými plachtičkami a obrusmi.
Ženy chodili v lete často bosé, spoločnou obuvou pre ne aj pre mužov boli krpce, do ktorých si ovinovali nohy plátennými onucami. V zime si obúvali súkenné papuče.
Mužský odev
Košeľa siahala niže pása, starší typ bol z konopného plátna s vyšitým golierikom. Rukávy boli k prednému a zadnému dielu prišité ozdobným spojovacím stehom. Konopné gate siahali po členky a uväzovali sa archaickým spôsobom. Na holé telo sa uviazala šnúrka a pod ňu sa zastrčili gate so širokým pásom. V severnej časti sa ako vrchný odev i v lete nosili súkenné nohavice s jedným alebo dvoma rázporkami , lemované vo švoch zelenou, čiernou alebo červenou haraskou. V Čičmanoch nosili muži v zime zápästky a palčiaky z vlny, do hory si chránili hlavu pletenou vlnenou kuklou, tzv. šlachavňou. Ako vrchný zimný odev bol rozšírený trojštvrťový súkenný kabát, biely, sivý alebo hnedý, s farebnými šnúrami. Klobúky mali rozličné tvar, vytvorené najmä formovaním krempy, hlavu si muži pokrývali aj baranicami. Z obuvi boli najrozšírenejšie krpce, kapce s pletenou sárou, niekde i čižmy s nízkymi a vysokými sárami.
(Prílohy: Trenčiansky kroj a kroj z Dolnej Súče)
Kroj bývalej Trenčianskej župy