banovecko

Typy na výlet- PARK V SMOLENICIACH

Smolenický zámok je neodmysliteľne spojený s prírodno – krajinárskym parkom, ktorý sa rozprestiera na ploche 46,5 ha. Budova zámku spolu s parkom dominuje okolitej krajine a tvorí jej cenný organický prvok. Park napriek dlhoročnému neudržiavaniu ostal ucelený. Zámocký park je voľne prístupný.

Smolenice sa nachádzajú na úpätí Malých Karpát asi 20 km severozápadne od Trnavy a asi 50 km od Bratislavy. Smolenický zámok s parkom leží na východnom svahu pohoria, severovýchodne od obce, na nízkom návrší. Do zámku vedie od severozápadu stará kľukatá cesta, ktorá vychádza z obce pri cintoríne, odbočuje západným smerom popod Kalváriu a pri umelom rybníku smeruje ostrou zákrutou k bránam zámku. Park z kompozičného a biologického hľadiska patrí k hodnotným areálom prírodno – krajinárskeho typu. Vďaka kompozícii je v podstate jednoduchý, avšak zároveň veľmi sugestívny.

Čriepky z histórie

V rokoch 1414 až 1431 Smolenice podliehali Ctiborovi II., ktorý financoval stavbu neskorogotického hradu. Pri prvých husitských vpádoch v rokoch 1428 až 1432 už bola časť hradu postavená. Hrad patril kráľovi. V 16. storočí bol v rukách Országhovcov, koncom storočia ho vlastnili Erdodyovci. Počas napoleonských vojen na začiatku 19.storočia zhorela hlavná budova hradu aj s vežou, výsledkom čoho bolo, že ostali len holé múry, takže hrad sa nedal zachrániť a premenil sa na ruinu. Keď v roku 1864 Smolenice získal Móric Pálffy, ktorý sa v Smoleniciach aj usadil, rozhodol sa na starých zrúcaninách Smolenického hradu vybudovať nový moderný zámok ako rodinné sídlo Pálffyovcov.Na tento účel si Pálffyovci nechali vyhotoviť dva plány od dvoch významných súdobých architektov.Šlo o Ignáca Alpára, ktorý mal stavebnú firmu v Budapešti a plány vyhotovil v roku 1899, a Jozefa Huberta, ktorý pochádzal z Bratislavy. Na základe jeho plánov sa potom stavba uskutočnila. Pálffy si vybral Hubertov plán azda aj preto, lebo navrhnutá architektúra sa výzorom najviac podobala zámku v Kreuzensteine.

Súčasnosť

Zámok a jeho okolie slúži ako kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Napriek kopcovitému terénu sú tu aj vodné plochy reprezentované potokom a jazierkom. Vodný tok v parku nemá trvalý prítok. Závisí predovšetkým od bohatosti prameňa, resp. od množstva zrážok. Kompozičným centromparku je jazierko, ktoré napája pretekajúci potôčik. Údolné parkové partie majú originálnu kompozíciu a ekologicky zodpovedajú charakteru prostredia. Je to miesto gradovania parkovej kompozície, tiež určené na oddych, stvárnené ako odpočinkové miesto. Cestná sieť je pomerne hustá. Komunikácie sú neupravené, nepôsobia dojmom parkových prechádzkových cestičiek, mnohé chodníky v dôsledku zanedbanej údržby zanikajú. K zámku vedie spevnená hlavná parková cesta, dobre udržiavaná, podobne ako okolité porasty. Hlavná prístupová komunikácia je asfaltová, pozdĺž nej je zvyšok starej lipovej aleje, ktorá sa postupne obnovuje. Úprava vstupného nádvoria sa uskutočnila v roku 2004. Hornú terasu tvorí parter lemovaný a vyplnený ornamentálnou kresbou zo strihaného krušpánu vždyzeleného s centrálne umiestnenou novodobou fontánou. Záhony sú vyplnené výsadbou ruží. Parterový trávnik je udržiavaný. Horné nádvorie so zodpovedajúcou úpravou ohraničuje murovaná ohrada a vytvára átrium. Nádvorie je udržiavané. Park predstavuje dôležitý dokument vývoja krajinného umenia. Pre výraznú zachovanosť pôdorysu a profilov terénu a základné dispozičné a kompozičné riešenie je významným prírodno-krajinárskym parkom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zámku.

Vydavateľstvo Dajama