banovecko

Typy na výlet- ŠTRBSKÉ PLESO: slovenské pleso plies

Ako platí, že medzi tatranskými štítmi je Kriváň symbolom slovenskosti, tak to medzi plesami platí o Štrbskom plese.

Hoci o Štrbskom plese vieme pomerne veľa, stále je mnoho nezodpovedaných otázok až záhad, ktoré stoja pred vedcami od geológov, botanikov, historikov až po lingvistov. Veď prekvapuje stále. Napríklad v roku 2010 prudkým poklesom hladiny (pripísalo sa to väčšiemu odčerpávaniu vody na zasnežovanie) či v roku 2013 zelenou farbou, keď sa vplyvom sucha rozmohlo rastlinstvo vo vode.

Štrbské pleso nemá povrchový prítok ani odtok. Prítoky sú podzemné, keďže potok Štrbská Mlynica pleso obchádza, a podzemnými priesakmi z neho voda aj uniká. Pripúšťa sa, že niekedy v minulosti mohlo mať Štrbské pleso aj povrchový odtok, ten však už minimálne tristo rokov neexistuje. Štrbské pleso, ako to dokázal až M. Lukniš, vzniklo druhotne pri vytopení asi 80 metrov hrubej kryhy rozpadnutého ľadovca, pričom ho potom ešte zasypala asi pravobočná moréna mladšieho glaciálu z Furkotskej doliny. Neskoršie vytopenie kryhy zbúralo bočnú morénu a rozbitá morénová sutina klesla, čím sa vytvorila aj morénová priehrada. Pred štyristo rokmi bola výška vody Štrbského plesa o 6 m nižšia a samo pleso okrem centrálnej časti pozostávalo z niekoľkých malých pliesok. Vytopenie jazierok s rašelinníkmi prebehlo rýchlo, v priebehu niekoľkých rokov, maximálne desaťročí. Dokazujú to aj machorasty na dne viacerých miest v plese v hĺbke 6 až 12 m, ktoré tu ešte stále prežívajú. Takže „šťastie“ Štrbského plesa, čo sa týka rozmerov a hĺbky, pripisujeme čomusi, čo možno nazvať aj predĺženou „mladosťou“, čiže jeho nadstavenému vývoju ešte vo fáze genézy.

Keďže históriu Štrbského plesa môžeme spätne ako – tak sledovať iba 350 rokov (podobne ako históriu niektorých iných plies), nemáme žiadny jednoznačný dôkaz o tom, aké bolo v dávnejšej minulosti. Z tohto pohľadu môže byť zaujímavá kontroverzná teória Cyrila A. Hromníka v knižke Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene?, v ktorej sa vracia do bronzovej doby a k takzvanej drávidskej hypotéze. Hľadá tu spojenie Slovenov s indickými Drávidmi,, ktorí údajne priniesli na územie Slovenska nielen ťažbu medi a cínu či výrobu bronzu, ale aj náboženstvo a do značnej miery aj jazyk. U hinduistov bol ich Bohom/Bogom dlhovlasý Trojjediný Šiva s posvätným Jazerom Mysle Manasaovar na južnom úpätí hory Kailas. Na Slovensku našiel obdobu v Štrbskom plese ležiacom južne od Kriváňa. Kým v Indii sedel Šiva na posvätnej hore Kailas, v Tatrách mu prislúchalo miesto na Kriváni. Pri Štrbskom plese, slovenskej „Padma Hrade“, údajne končila pútnická cesta Slovenov aj zo vzdialenejších oblastí, nielen zo Spiša či z Liptova. Manasaovar má svoj náprotivok v jazere temna a smrti, ktoré sa volá Rakšas a vládne mu boh Jama. Neďaleké tmavé vody Jamského plesa podľa Hromníka zasvätili Liptáci (Alipatakani) strážcovi južného sveta smrti Jamovi. Podľa neho sa pôvodne Štrbské pleso nazývalo „Šatur-bä Paläsa“ z ktorého sa odvodilo Štrba Palása a neskôr Štrbské pleso. Táto teória sa zdá trochu vykonštruovaná, no podobnosť názvu „paläsa“ a pleso je zjavná.

Vydavateľstvo Dajama