banovecko

Typy na výlet- Slovensko

Hrady

Slovensko je krajina bohatá na kultúrno- historické opevnené a reprezentačné objekty bývania. Na jeho území možno napočítať viac ako 100 hradov a zámkov a minimálne dvakrát toľko kaštieľov postavených v rôznych historických epochách. V minulosti boli dejiskom historických udalostí a ich majitelia dlhé stáročia ovplyvňovali chod krajiny. Predchodcami hradov boli hradiská a opevnené dvorce, ktoré boli na Slovensku typické v 9. a 10. storočí a v 11. a 12. storočí sa začali stavať kamenné hradné objekty ( Spišský hrad, Nitriansky hrad). Iný typ hradov tvorili tzv. mestské hrady ( napr. Zvolenský hrad, Kremnický hrad a Banskobystrický hrad), koncom 14. a začiatkom 15. storočia majitelia viaceré hrady prestavali. Niektoré hrady sa zachovali dodnes a stali sa sídlom expozícií približujúcich chod historických udalostí a spôsob života v danom regióne (Bratislavský hrad, hrad Devín, Trenčiansky hrad, Oravský hrad, Kežmarský hrad, Ľubovniansky hrad, Spišský hrad, atď.). Spišský hrad s okolitými pamiatkami v roku 1993 zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zámky a kaštiele

Niektoré hrady a pevnosti boli v 16. a 17. storočí prebudované na pohodlnejšie a reprezentatívnejšie objekty, v ktorých ich majitelia bývali do 20. storočia. Takéto stavby sa označovali ako zámky. Z tohto dôvodu sa napríklad pre Oravský alebo Zvolenský hrad často používa aj pomenovanie zámok. Viaceré slovenské hrady a pevnosti po prestavbe získali podobu romantických zámkov (napr. Bojnický zámok, Smolenický zámok). Z renesančného obdobia patria k najnavštevovanejším kaštiele v Bytči a Strážkach , z barokového obdobia kaštiele vo Svätom Antone, v Bernolákove a Orlovom, z rokokového obdobia kaštiele v Markušovciach a Sobotišti a z klasicistických pútajú pozornosť najmä kaštiele v Topoľčiankach, Dolnej Krupej a Betliari. Súčasťou kaštieľov boli často aj záhrady. Najmä barokové obdobie prispelo k určitému usporiadaniu krajiny a vytvoreniu parkov, záhrad a prírodných zákutí v okolí kaštieľov ( napr. Bernolákovo, Betliar, Veľký Biel).

Kostoly

Budovanie kostolov ako kresťanských kultových stavieb slúžiacich na verejné bohoslužby sa na Slovensku v porovnaní s južnou Európou oneskorilo. Okrem nálezov veľkomoravských kostolov patrí k najstarším architektonickým sakrálnym pamiatkam na Slovensku predrománsky Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, ktorý pochádza pravdepodobne z prvej polovice 11. storočia. Románske obdobie prinieslo budovanie bazilík (Banská Štiavnica, Bíňa, Diakovce, Spišská Kapitula) a malých jednoloďových kostolov (Dražovce, Hamuliakovo). Gotika mala na Slovensku dve významné centrá: Bratislavu a Košice. Klasickým príkladom bratislavskej gotiky ovplyvnenej viedenským prostredím je Dóm sv. Martina v Bratislave, východoslovenskú gotiku zase predstavuje Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Gotickú architektúru možno obdivovať na mnohých sakrálnych stavbách najmä na východnom Slovensku (Kostol sv. Egídia v Bardejove, Kaplnka Zápoľských v Spišskom Štvrtku, Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule, Kostol sv. Mikuláša v Prešove, atď.).

Drevené kostoly

Špecifickým príkladom sakrálneho staviteľstva sú drevené kostoly. Ľudoví stavitelia v nich vyjadrili harmóniu duše človeka s prírodou a snahu odpútať sa od všedného života. K najstarším patria gotické drevené kostoly, z ktorých ako najhodnotnejšie možno označiť kostoly v Hervatove v Šariši alebo Tvrdošíne na Orave. K druhému typu kostolov patria tzv. artikulárne kostoly (napr. evanjelické kostoly vo Svätom Kríži v Liptove, v Leštinách na Orave, Kežmarku na Spiši, Hronseku na Pohroní), ktoré sa stavali na základe zákonného článku (tzv. artikuly) cisára Leopolda l. na konci 17. storočia.

Ľudová architektúra

Ľudovú architektúru a umenie možno obdivovať v mnohých prírodných múzeách ľudovej architektúry, z ktorých najznámejšie sú v Martine, Novej Bystrici, Zuberci, Pribyline, Starej Ľubovni a Bardejove. Prehliadku jednotlivých objektov, ktoré predstavujú typické ľudové stavby a spôsob bývania vo viacerých slovenských regiónoch, si možno spríjemniť návštevou rôznych kultúrno- spoločenských podujatí. Okrem múzeí ľudovej architektúry v prírode na Slovensku existujú aj viaceré pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (napr. Čičmany s drevenými domami a bielou ornamentálnou výzdobou, Podbiel so zrubovými domami atď.). aj za hranicami Slovenska najznámejší je Vlkolínec s mimoriadne pozoruhodným súborom drevených stavieb, ktoré v roku 1993 zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Vydavateľstvo Dajama