N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec (13 z 22)
Biskupa znáte - je čudná to vec,
Pohronec meno mal jeho otec.
Rodák zo Slepčian, to za Nitrou až,
materskú reč má, ako aj ľud náš.
Nám síce píše v maďarskej reči,
teraz to ale nepatrí k veci.
Ján, farár čítal a tlmočil list,
k veľkému boju - vraj - nemôže prísť.
Pomoc nám pošle, až bude možné,
jak mu dovolia pomery skromné.
Boh bude s nami- vydržať máme,
posiela svoje nám požehnanie.
Obrancov mesta budeme mať dosť.
Turek nebude s toho mať radosť.
Z dedín susedných hlásilo sa moc
mladíkov našich, - dnes prídu na noc.
Prídu Chlievany a Ozorovce,
celé Naštice taktiež Hreždovce.
Brániť sa sami oni nemôžu,
ich je premálo, nám pomôcť môžu.
My, mestská rada povinnosť máme,
hájiť čo všetko v chotári známe.
Z okolia ľudí umestniť máme,
šuhajov mladých k stráži hneď dáme.
Deti musíme na starosť si vziať,
aby nemohlo čokoľvek sa diať.
Vôbec na všetko máme dať pozor,
rozdeľme naše úlohy čoskôr.
Nitriansky Ondriš, najstarší radný,
povinnosť moju trochu usnadní.
Právo má v mojom mene rozkázať,
ráčte mu službou, úctu dokázať.
Druhý, tretí a štvrtý radný pán,
sitár a Krajčík, Nemlaha Štefan,
Na celej Fortne stráž sriadiť majú,
na bebravský mlyn, nech pozor dajú.
Tu chcem spomenúť, živý príklad dať,
jak Bánovčan mal rodné mesto rád.
Mlyn nám daroval Michal Paľo ď Bán,
a nedali sme ni grajciara zaň.
Tisíc a päťsto päťdesiaty rok,
jak prepošt v Nitre, on spravil ten krok.
Tu sa narodil a tu v duchu žil,
bárs bol vzdialený až na tisíc míl.
Teraz musíme vedieť to chrániť,
a nie len chrániť, ale obrániť.
Prekážok žiadnych sa nebojíme
a teraz k veci zas prikročíme.
Pred Fortňou a za Fortňou stráž stále,
ozbrojená má byť dokonale.
Pastieri musia blízko pásť ovce,
Turek môže prísť cez Ozorovce.
Radný Minárik, Paľo, Mitický,
menia sa strážou pri Fortne vždycky.
Úlohu všetcia jednakú majú,
nech ju verne tiež vykonajú.
Včuľ príde ôsmy a deviaty pán,
Oravský Mišo, Johannes Žitňan,
Prísnu stráž majú na hlavnej veži,
či divý Turek už k nám nebeží.
N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec (13 z 22)