banovecko

N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec (12 z 22)

-         Mamička, ty si prvá po Bohu,

životu nášmu dala úlohu.

Veď ty si život nám všetkým dala,

a teraz samých tak zanechala.

Mamička drahá, ty si odišla

a na nás smútok aj starosť prišla.

Už nebude nik lásku nám dávať,

o starých časoch pekne rozprávať. 

Trasúca ruka všetko nám dala,

každý deň trikrát nás požehnala.

Srdce ti bolo samá dobrota,

slovičko tvoje, kúsok klenota.

Mamička, Mamka! Nože zobuď sa!

Ach, veľký Bože, Kriste smiluj sa!

Dobrú mamičku našu požehnaj,

milosť a priazeň jej v nebesiach daj!

Umieráčik znel ako by plakal,

nik v celom meste bez sĺz nezostal.

Bo najvzornejšia zomrela žena,

ktorá už páru v okolí nemá.

Pred mestským domom stálo moc ľudí,

všetci mladí a junácky hrdí.

Lapár, Miština, Jakab, Beňačka,

Vrba, Štúr, Fojtík, Šandrík, Slaninka.

Šuhajov iných mnoho a mnoho,

kto pozrel na nich, mal radosť z toho.

Radom žiadali od rychtára zbraň,

brániť chcú mesto, aj život dať zaň.

Svolaná bola hneď mestská rada,

chce rokovať jak zbaviť sa hada.

Vedeli dobre, brániť sa treba,

ináč že bude mesto bez chleba.

Sišlo sa dvanásť radných to pánov,

prišiel Ján farár, a pár mešťanov.

Čakajúc čosi, oni len kričia,

Turkov jak zbijú, úplne zničia.

Keď videli, že rychtár už ide,

hrobové ticho nastalo v izbe.

Posedali hneď k veľkému stolu,

by sa radili o všetkom spolu.

Andreas Fillo, rychtár vstal hore.

Ste počuli dnes, tú kázeň dobre?

Bánovčan dvesto že rokov už žil,

Ježiško v jasliach keď sa narodil.

A Rimania keďtihali krajinou,

jak kľudne prešli našou dedinou.

Lebo im riekol cisár Aurelin:

To dobrí ľudia, pokoj dajte im!

Bánovce majú zlatú slobodu,

prísť pod tureckú nesmia robotu.

Bánovce sú ver prastaré mesto,

Turek tu nesmie spraviť si hniezdo.

Od biskupa už pomoc som žiadal,

na iných miestach tiež som ju hľadal.

Pravdu vám poviem, musíme sami

brániť si mesto svojmi silami.

Píše náš pastier Gyorgy Szelepcsény,

že nebezpečie veľké tak neni.

 Turecké vojsko tiahne už dolu,

v Nových Zámkoch sa hromadia spolu.

(Zdroj: N. KOSTÍN A – Zo starých Bánoviec; Vyšla nákladom a tlačou  G. A. Bežo v Trnave roku 1933)