banovecko

Život a dielo Ľudovíta Štúra

Dňa 24. 10. 2015 sa v Uhrovci konala celonárodná spomienka pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra – slovenského politika, filozofa, historika, jazykovedca, spisovateľa, básnika, publicistu, redaktora, pedagóga, kodifikátora spisovnej slovenčiny. Pripomenieme si niektoré významné významné medzníky zo života tejto významnej osobnosti.  

V rodičovskom dome

Otec Ľudovíta Štúra, Samuel, sa narodil v roľníckom prostredí krátko pred vypuknutím francúzskej buržoáznej revolúcie 18. storočia (r. 1789) v dedine Lubine pri Novom Meste nad Váhom. Samuel Štúr si založil už 3. Júla 1810 vlastný rodinný domov s Annou Michalcovou, dcérou trenčianskeho mešťana, mäsiara. V Trenčíne sa Štúrovcom narodil 25. Marca 1811 syn Karol. Uhrovec bol v tom čase veľkou peknou osadou, s prekvitajúcim súkenníckym remeslom a papierňou. Dňa 20. októbra 1815 sa Štúrovcom narodil druhý syn Ľudovít, jeden z najväčších predstaviteľov mladej inteligencie vo vrcholnom období národného obrodenia. Tretí syn Samuel, sa narodil 13. Októbra 1818. Štúrovci za svoju slušnú existenciu boli v mnohom zaviazaní uhrovskému panstvu a že Zayovcov do istej miery idealizovali, pokladajúc ich za „lepších pánov“. Na druhej strane nemohli nevidieť skutočné spoločenské pomery, najmä vykorisťovanie roľníckeho ľudu panskými úradníkmi, drsné zaobchádzanie a opovrhovanie poddanými, ako aj prisluhovanie „spravodlivosti“ panskými súdmi, na ktoré sa v zúfalstve i podľa pokynov „milostivého“ grófa obracali so svojimi žalobami. Ľudovít do svojho 12. Roku žil uprostred 80 dedinských žiakov, ktorých väčšina odzrkadľovala biedu feudálneho spoločenského zriadenia, a tak poznával útlak ľudu feudálmi, i deď si jeho spoločenský dosah uvedomil až neskôr.

Dva roky v Rábe

  V prvej tretine predošlého storočia dedinské ľudové školy poskytovali dorastu len nepatrné vedomosti, toľko, aby deti poddaných mohli byť užitočné feudálnej triede. Samuel Štúr i svojím vzdelaním z latinčiny i hospodárskym a sociálnym postavením vedel pripraviť svojich synkov na latinské školy (gymnázium), ktoré otvárali hlavnú cestu k vyššiemu vzdelaniu. Mysliac na budúcnosť, rozhodol sa pre maďarské mesto Ráb, aby sa chlapci naučili maďarskú a nemeckú reč.

  Prvý pokus s najstarším synom Karolom sa vydaril: šuhajko šiel na maďarčinu a – vrátil sa so slovanským povedomím. Nadväzujúc na latinské základy z domova, vkročil do bratových šľapají na evanjelickom nižšom gymnáziu i Ľudovít Štúr.

  Štúr si za dvojročného pobytu v Rábe rýcho osvojil látku. Veľký vplyv naňho mal profesor Leopold Pec, ktorý vštepoval svojim žiakom lásku antickej vzdelanosti a ukazoval, čo dala antika európskemu ľudstvu. Prorocky poukazoval na veľkú bdúcnosť slovanského sveta.        V častom súkromnom styku s nim si Ľudovít uvedomil, podobne akopredtým jeho brat Karol svoju slovanskosť.

Záľuba v histórií a v jazykovede, uvedomenie slovanskosti silne pôsobili na vlastný vývoj Štúrovho duševného obzoru v ďalšom štúdiu  Bratislave.

 (Prílohy: Fotografia, stojaci z ľava do prava - Michal M. Hodža, Ľudovít Štúr, Michal M. Hurban, Pamätná izba Ľudovíta Štúra v Uhrovci, Ľudovít Štúr na uhorskom sneme, Rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci - národná kultúrna pamiatka)

(Zdroj: Dr. K. Goláň - ĽUDOVÍT ŠTÚR 1856 - 1956, Vydalo Slovenské pedagogické nakladateľstvo v Bratislave 1956, 1. vydanie, 173 strán, ISBN 301-02-521)