banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Na Rakytov

Podsuchá – Smrekovica – Rakytov – Liptovská Osada

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový bod: Podsuchá, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Liptovská Osada, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Podsuchá – horský hotel Smrekovica 2 ½ hod. – Severné Rakytovské sedlo 1 ½ hod. – Rakytov ½ hod. – Teplé 2 ¼ hod. – Liptovská Osada ½ hod.

 

Spolu: 7 ¼ hod.

 

Prevýšenie: 1 027 m.

 

Náročnosť: Vzhľadom na dĺžku a výškový rozdiel ide o stredne náročnú túru. Výstup na Rakytov je pomerne mierny, zostup je však oveľa strmší. Najmä v strednej časti je po dlhotrvajúcich dažďoch schodný len s problémami.

 

Základná trasa: Začneme pri autobusovej zastávke v Podsuchej (540 m), odkiaľ sa vydáme po modrej značke (2705) asfaltovou cestou vedúcou najskôr otvorenou kotlinou. Asi po 2 km sa dolina Vyšné Matejkovo zúži, lesná cesta však rovnomerne stúpa ďalej. V strednej časti po prekonaní veľkej serpentíny minieme prírodnú pamiatku Matejkovský kamenný prúd 1. V tejto časti je stúpanie o niečo strmšie. Pred ostrou zákrutou z cesty odbočíme doľava a krátko pokračujeme po užšej modro značkovanej lesnej ceste. Aj z tejto cesty o chvíľu odbočíme, tentoraz doprava a po značke vystúpime pomerne strmým trávnatým chrbtom k horskému hotelu Smrekovica (1 339 m). Modrá značka sa končí pri orientačnom stĺpe neďaleko hotela, odkiaľ pokračujeme po zelenej značke (5600). Odbočíme doľava a pôjdeme po trávnatom úbočí Skalnej Alpy, po ktorom vedie pohodlný mierne stúpajúci chodník. Obídeme vrchol Skalnej Alpy 2 (1 463 m) a prejdeme do sedla, odkiaľ sa môžeme pokochať pekným výhľadom na časť hrebeňa Nízkych Tatier. Po zalesnenom hrebeni a úbočí Tanečnice pôjdeme miestami lesom a miestami cez menšie poľany. Od smerovníka v lese pod Severným Rakytovským sedlom (1 400 m) asi o 5 min. vystúpime do trávnatého sedla, kde zabočíme doprava. Dobre vychodený chodník nás povedie po ostrej hrane hrebeňa cez menšie skalné stupne a nakoniec po trávnatom chrbte na vrchol Rakytova 3 (1 567 m) s dreveným krížom, najvyššieho bodu na trase. Z vrcholu sa vrátime do Severného Rakytovského sedla, kde odbočíme doprava a klesneme po žltej značke (8603). Pôjdeme najskôr po trávnatom úbočí vrcholového bloku takmer po vrstevnici, neskôr zostúpime bučinou k poľovníckej chate stojacej na poľane. V ďalšej časti je zostup oveľa strmší. Niekoľkými zákrutami lesnej cesty a strmými serpentínami v krovinatom poraste zídeme na poľnú cestu. Po nej sa o chvíľu dostaneme k širšiemu miestu, kde sa začína asfaltová vozovka. Mierne klesneme Teplou dolinou. V jej dolnej časti prejdeme prielomom Teplého potoka s bralnatými stenami a kaskádami potoka. O niekoľko minút sa ocitneme pri horárni Teplé (630 m), kde sa turistická značka končí. Na neďalekej autobusovej zastávke môžeme počkať na autobus premávajúci z Liptovských Revúc do Ružomberka alebo môžeme pešo absolvovať aj neznačkovaný posledný úsek trasy do Liptovskej Osady (609 m).

 

rakytov_magia_fat_25.jpg

 

Zdroj: https://hiking.sk/hk/ar/3209/rakytov_magia_fatranskej_jari.html

 

Variant: Na skrátenie túry môžeme využiť dopravnú dostupnosť horského hotela Smrekovica, čo umožňuje asfaltová cesta vedúca dlhou dolinou Vyšné Matejkovo. Základná trasa sa pri tomto variante skráti o 2 ½ hod. Na vjazd autom k hotelu potrebujeme povolenie. Výstup na Rakytov možno absolvovať aj v opačnom smere, potrebný čas bude v tomto prípade o ½ hod. kratší.

 

1 Matejkovský kamenný prúd – prírodná pamiatka. Príklad prirodzeného vývoja kvádrovitej odlučnosti žúl s ukážkami súčasného mrazového zvetrávania so zachovaným prúdom blokov i vývoja lesných pôd.

 

2 Skalná Alpa – národná prírodná rezervácia v hlavnom hrebeni pohoria a na priľahlých, najmä západne orientovaných úbočiach asi s 200 – ročnými pralesovými smrečinami, v nižších polohách s prechodom do bukovej smrečiny a jedľovej bučiny, v najvyšších častiach s výskytom kosodreviny s ukážkami lesných, hôľnych, mačinových a skalných spoločenstiev na vápencoch a dolomitoch.

 

3 Rakytov – patrí k najkrajším vyhliadkovým vrchom Veľkej Fatry a jeho zaujímavá silueta často priťahuje fotografov a maliarov. Je štvrtým najvyšším vrchom celého pohoria. Má charakteristický ihlanovitý tvar pripomínajúci pyramídu s vrcholovou čiapočkou kosodreviny. Nápadne vystupuje zo všetkých strán z pomerne málo výrazného a z časti zalesneného hlavného hrebeňa. Z vrcholu Rakytova klesajú strmé holé úbočia s lavínovými dráhami. 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

NA ŠIPRÚŇ

Ružomberok – Vlkolínske lúky – Šiprúň – Tlstá hora – Ružomberok

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový bod: Ružomberok, zastávka MHD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Ružomberok – Černová, zastávka MHD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Ružomberok – Vlkolínske lúky 1 ½ hod. – Vtáčnik 1 ¼ hod. – Vyšné Šiprúnske sedlo 1 ¼ hod. – Šiprúň ¼ hod. – Nižné Šiprúnske sedlo ¼ hod. – Tlstá hora 2 hod. – Ružomberok – Černová 1 ½ hod.

 

Spolu: 8 hod.

 

Prevýšenie: 970 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná a dlhá trasa, ktorá v prvej polovici zahŕňa takmer neustále stúpanie. Poskytuje množstvo vďačných výhľadov a v celej dĺžke je mimoriadne pestrá a pútavá. Výhľad z vrcholu Šiprúňa je jeden z najkrajších vo Veľkej Fatre.

 

Základná trasa: Začneme v centre Ružomberka (494 m) pri budove mestského úradu. Lipovou alejou prejdeme cez Námestie Andreja Hlinku, po zelenej značke (5600) zabočíme mierne doľava a pokračujeme cez sídlisko Baničné, okolo záhradkárskej osady Kosovo a chát. Z cesty sa nám neustále ponúka výhľad na mesto, Nízke Tatry a Revúcke Podolie. Pri kaplnke stojacej na svahu Sidorova zabočíme ostro doprava a oblúkom obídeme 15 m vysokú Krkavú skalu 1, ktorá je prírodnou pamiatkou. Z pohodlnej cestičky sa pred nami otvorí pekný výhľad na Vlkolínec. Po prechode Vlkolínskych lúk 2 (860 m) a ústia doliny Suché Hrabovo pokračujeme po pohodlnom chodníku cez Sedlo pod Vtáčnikom do hôľnej oblasti. Pri výstupe po zelenej značke na Vtáčnik (1 090 m) sa môžeme potešiť krásnymi výhľadmi na masív Šiprúňa a Salatína, neskôr aj na Chočské vrchy. Vo vrcholovej časti (tzv. Prednie) prídeme asi o ¾ hod. na červenú značku (0857), po ktorej odbočíme doľava. Vo Vyšnom Šiprúnskom sedle (1 360 m) odbočíme opäť doľava (červená značka pokračuje strmo dolu do doliny Nižné Matejkovo). Po červených významových značkách sa vďaka krátkej odbočke o niekoľko minút dostaneme na najvyšší bod túry – vrchol Šiprúňa 3 (1 461 m). Za pekného počasia sa nám predstaví ako jeden z najkrajších vyhliadkových vrchov Veľkej Fatry. Z vrcholu sa vrátime po červeno značkovanom chodníku, po ktorom zostúpime do Nižného Šiprúnskeho sedla (1 327 m). Spolu s červenou značkou mierne odbočíme doprava (na sever) a rovnomerným klesaním po ceste vedúcej najskôr okrajom hustého lesa a neskôr trávnatým chrbtom prídeme na križovatku turistických trás pod Chabzdovou. Červená značka nás povedie severným smerom pohodlným chodníkom cez úbočie nevýrazného vrcholu Chabzdovej (1 239 m). Popri zalesnenom hrebeni obídeme zo západnej strany Vtáčnik a dosiahneme hôľne lúky Tlstej hory (1 208 m). Zostúpime veľmi strmým chodníkom, ktorý kedysi slúžil na spúšťanie sena, a viacerými zákrutami prejdeme okolo senníkov, kde treba dávať pozor na pomerne riedke značkovanie. Neďaleko lyžiarskeho vleku Sekaniny sa pred nami otvoria pekné pohľady do doliny Váhu a na Ružomberok. Túru ukončíme v mestskej časti Ružomberok – Černová 4 (491 m) pri zastávke mestskej hromadnej dopravy na hlavnej ceste pri Váhu.

 

Variant: Do Sedla pod Vtáčnikom možno z Ružomberka vystúpiť aj po modrej značke za približne rovnaký čas. Okrem oblasti Malinného tento variant neponúka nijaké výhľady, pretože prechádza lesným chodníkom. Na výstup do oblasti Malinného možno použiť lanovku z Hrabova, čím sa čas potrebný na absolvovanie základnej trasy skráti približne o ¾ hod. Základnú trasu môžeme absolvovať aj v opačnom smere, v čase približne o ½ hod. kratšom ako pri základnej trase.

 

1 Krkavá skala – dominantná 15 m vysoká vápencová skala vytvorená eróznymi procesmi za prispenia tektonického porušenia horninového masívu. Nachádza sa na rozhraní Veľkej Fatry a Liptovskej kotliny. Rastú tu chránené druhy rastlín. Krkavá skala bola vyhlásená za prírodnú pamiatku.

 

2 Vlkolínske lúky – horské lúky povyše osady Vlkolínec s pekným výhľadom na túto osadu a jej okolie.

 

3 Šiprúň – dvojvrcholový masív porastený vysokohorskými riedkymi smrečinami. Z oboch vrcholov je panoramatický výhľad.

 

4 Černová – západná časť Ružomberka historicky známa ako miesto černovskej tragédie, kde uhorskí žandári postrieľali viacero dedinčanov. Na miestnom cintoríne pri kostole sa nachádza pamätník na túto udalosť.

DO VLKOLÍNCA A NA MALINNÉ

malinne.jpg

http://www.svetokolonas.sk/malinne-1209-m-n-m-nad-vlkolincom/ 

 

Ružomberok – Vlkolínec – Malinné – Ružomberok

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový bod: Ružomberok – Biely Potok, zastávka MHD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Ružomberok, zastávka MHD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Ružomberok – Biely Potok – Vlkolínec ¾ hod. – hotel Malina ¾ hod. – Malinné 1 hod. – hotel Malina ¾ hod. – Ružomberok 1 hod.

 

Spolu: 4 ¼ hod.

 

Prevýšenie: 715 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná túra s bezproblémovou orientáciou a malým prevýšením. Strmšie stúpanie treba absolvovať len na začiatku trasy nad Bielym Potokom a pri výstupe na Malinné.

 

Základná trasa: Trasa sa začína pri smerovníku na hlavnej ceste spájajúcej Ružomberok s Banskou Bystricou (E 77) v miestnej časti Ružomberok – Biely Potok (525 m). Od autobusovej zastávky sa vydáme po žltej turistickej značke (8630) vedúcej po moste cez riečku Revúca a stredom dediny smerom pod úpätie vápencového masívu Sidorova. Na konci obce odbočíme doprava a asi po 50 m doľava pomedzi domy. Za domami opäť zabočíme doľava pomedzi a po niekoľkých desiatkach metrov opäť doprava na menší hrebeň masívu Príkreho. Pokračujeme najskôr strmým holým hrebeňom, neskôr cez les na lúky nad Príkrym. Keď prídeme k poľnej ceste, zabočíme doľava a cez malé sedlo sa dostaneme ku kostolu v osade Vlkolínec 1 (718 m) ležiacej pod vrchom Sidorovo 2 (1 099). Prejdeme okolo kostola a pokračujeme smerom hore cez stred osady. Zabočíme doprava, minieme drevenú zvoničku a popri potoku prejdeme najzachovanejšou rezerváciou ľudovej architektúry na Slovensku. Z Vlkolínca sa asi o 20 min. miernym stúpaním dostaneme do sedla pri ústí doliny Suché Hrabovo. O ďalších 10 min. prídeme po žlto značkovanej poľnej ceste k smerovníku na Vlkolínskych lúkach. Odbočíme doľava a o niekoľko minút prídeme po modrej značke (2718) k hotelu Malina (900 m), ktorý stojí v centre turisticko-lyžiarskeho areálu Skipark Ružomberok – Malinné 3. Nasleduje strmší výstup na vyhliadkový vrchol Malinného (1 209 m), ktorý je najvyšším bodom na trase. Po krátkom oddychu sa okolo hotela Malina (900 m) vrátime k smerovníku na Vlkolínskych lúkach. Pokračujeme cez les po klesajúcom chodníku, ktorý je označený súčasne modrou (2718) a žltou značkou. O ¾ hod. zostúpime na Kalváriu (600 m), odkiaľ nás čaká pohodlný zostup do centra Ružomberka (494 m). Túru ukončíme pri budove mestského úradu.

 

Variant: Variant základnej trasy predstavuje výstup krátkym chodníkom na Haliny – vysoké bralá strmo sa vypínajúce nad hotelom Malina. Na ich temeno nás privedie neznačkovaný, avšak dobre viditeľný chodník, ktorý sa začína za budovou hornej stanice lanovky vedúcej z Hrabova. Z Halín sa dostaneme na rázcestie na Vlkolínskych lúkach, čím sa základná trasa predĺži o ¾ hod. Prejsť ju možno aj v opačnom smere za približne rovnaký čas.

 

1 Vlkolínec – osada mesta Ružomberok pod vrchom Sidorovo zapísaná do Zoznamu pamiatok svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. 45 pôvodných, dodnes obývaných dreveníc z 19. storočia je umiestnených pozdĺž potoka. Väčšinou trojpriestorové zrubové domy (izba, pitvor, komora) kryté šindľovou strechou sú jediným pôvodným neporušeným dedinským komplexom dreveníc na Slovensku. Sú ukážkou niekdajšej slovenskej horskej dediny. V obci sa nachádza múzeum Roľnícky dom s ukážkou pôvodného bývania. Zaujímavým objektom je drevená dvojpodlažná zvonica z roku 1770, Kostol navštívenia Panny Márie z roku 1875, obecná studňa, budova bývalej školy a cintorín. Prvé zmienky o osade pochádzajú z roku 1376, keď sa spomína ako vonkajšia ulica mesta Ružomberok. Jej názov pripomína výskyt vlkov v okolí a povinnosť Vlkolínčanov udržiavať vlčie jamy. 

 

2 Sidorovo – charakteristický vrch nad osadou Vlkolínec nazývaný aj Žiar alebo tiež Hýrová. Je budovaný vápencami a dolomitmi. Je to najvyšší vrchol hrebeňa Veľkej skaly. Charakteristickým znakom Sidorova sú viditeľné známky erózie v podobe mohutných skalných stien a odkryvov, najmä na jeho južnej strane. Na východnej a západnej strane sa v početnej miere vyskytujú skalné ihly.

 

3 Malinné (nazývané aj Malinô Brdo) – obľúbené lyžiarske stredisko nad Ružomberkom s mestom spojené kabínkovou lanovkou z Hrabova s dĺžkou 1 770 m. Nachádza sa tu aj bazén, ktorý je najvyššie položeným kúpaliskom na Slovensku (920 m).

 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

NA ŠÍP

 

p-1169mnm.jpg

https://www.kopce.sk/sip-1169-mnm-velka-fatra/

 

Kraľovany – Podšíp – Žaškovské sedlo – Stankovany

Poloha: Veľká Fatra – Šípska Fatra.

Východiskový bod : Kraľovany – zastávka, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

Cieľový bod: Stankovany, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Kraľovany - zastávka – Podšíp ¾ hod. – Zadný Šíp ¾ hod. – Šíp ½ hod. – Žaškovské sedlo 1 hod. – Stankovany ½ hod.

Spolu: 3 ½ hod.

Prevýšenie: 750 m.

Náročnosť: Stredne náročná túra, na ktorej treba v prvej časti absolvovať strmý výstup do osady Podšíp a na Zadný Šíp. Patrí k atraktívnym výletom, vo vrcholovej časti ponúka prekrásne vyhliadkové miesta.

Základná trasa: začneme pri železničnej stanici Kraľovany – zastávka (420 m), od ktorej nás povedie žltá turistická značka (8609). Asi po 100 m prídeme k visutému mostu cez rieku Orava. Za mostom zabočíme doprava a vydáme sa po prúde rieky. O chvíľu odbočíme doľava, pôjdeme hore lyžiarskym svahom a pri chatovej osade Dierová vstúpime do lesa. Zakrátko prejdeme križovatku lesných ciest, za ktorou žltá značka pokračuje strmým lesným chodníkom. Po vyjdení na lúku onedlho uvidíme malebné drevenice – bývalé salaše osady Podšíp 1 (760 m), ktoré na rekreačné účely upravila skupina nadšencov a reštaurátorov ľudovej architektúry. Tu si môžeme nabrať vodu a oddýchnuť pri krásnom výhľade na Krivánsku Fatru pred náročným výstupom na svah Zadného Šípa (1 143 m). Vystúpime po chodníku, ktorý sa kľukatí medzi bralami. Po dosiahnutí vrcholu, na ktorom stojí veľký kríž, sa pred nami otvorí nádherný výhľad do údolia Váhu, na masív Veľkej Fatry a z blízkej plošiny aj na veľkú časť hrebeňa Malej Fatry. Po krátkom oddychu zostúpime z vrcholu a o chvíľu začneme opäť mierne stúpať po ostrom hrebeni na vrchol Šípa. Asi 2 km pôjdeme pomedzi množstvo rôznorodých vápencových skalných útvarov rozmanitých tvarov. Na jednom mieste sa chodník tak zužuje, že po ňom môže ísť len jeden osoba. Z vrcholu Šípa 2 (1 170 m) výhľad z jednej strany obmedzujú stromy, avšak smerom na juh a východ sa otvára panoráma prakticky celej hrebeňovej časti Veľkej Fatry a ďalších horských masívov. Vzhľadom na relatívne malú výšku Šípa je pohľad z jeho vrcholu neuveriteľne široký. Zostúpime pomerne strmo cez les, pričom aj tu musíme obísť viaceré skalné útvary. V Žaškovskom sedle 3 (723 m) značka odbočuje v pravom uhle doprava. Pokračujeme čiastočne lesom po prevažne poľnej ceste, po ktorej zostúpime širokými lúkami do Stankovian (441 m), kde túru ukončíme pri železničnej zastávke.

Variant: Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere za približne rovnaký čas.

 

1 Podšíp – malebná stará vrchárska osada pod skalnatým vrchom Šípa asi s 10 zachovanými dreveničkami, nachádzajúca sa na krajinársky nádhernom mieste. Lokalita ponúka ďaleké výhľady na okolitú prírodu.

 

2 Šíp – masívny rozložitý vrch Šípskej Fatry s prekrásnym širokým výhľadom na takmer celú hrebeňovú časť Veľkej Fatry. Výrazná dominanta nad pravým brehom Váhu. Územie vyhlásili za národnú prírodnú rezerváciu s kontrastným reliéfom mäkko modelovaného krížňanského príkrovu a ostro rezaného chočského príkrovu s dolomitovými bralami a krasovými javmi (Ľadová jaskyňa). V podraste lesných spoločenstiev sa zachovali viaceré druhy bohatej vápnomilnej flóry (najmä na južných bralnatých svahoch).

 

3 Žaškovské sedlo – lúčnaté sedlo pod vrcholom Šípa nad Škutovskou dolinou, ktorá vedie zo Stankovian. V sedle je niekoľko krasových jám (závrty) menších rozmerov, ktoré nie sú viditeľné zo značky, lebo chodník nevedie priamo do sedla, ale popri lese. 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

Ďalšie články...

Nachádzaš sa tu: Domov