banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

NA ŠIPRÚŇ

Ružomberok – Vlkolínske lúky – Šiprúň – Tlstá hora – Ružomberok

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový bod: Ružomberok, zastávka MHD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Ružomberok – Černová, zastávka MHD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Ružomberok – Vlkolínske lúky 1 ½ hod. – Vtáčnik 1 ¼ hod. – Vyšné Šiprúnske sedlo 1 ¼ hod. – Šiprúň ¼ hod. – Nižné Šiprúnske sedlo ¼ hod. – Tlstá hora 2 hod. – Ružomberok – Černová 1 ½ hod.

 

Spolu: 8 hod.

 

Prevýšenie: 970 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná a dlhá trasa, ktorá v prvej polovici zahŕňa takmer neustále stúpanie. Poskytuje množstvo vďačných výhľadov a v celej dĺžke je mimoriadne pestrá a pútavá. Výhľad z vrcholu Šiprúňa je jeden z najkrajších vo Veľkej Fatre.

 

Základná trasa: Začneme v centre Ružomberka (494 m) pri budove mestského úradu. Lipovou alejou prejdeme cez Námestie Andreja Hlinku, po zelenej značke (5600) zabočíme mierne doľava a pokračujeme cez sídlisko Baničné, okolo záhradkárskej osady Kosovo a chát. Z cesty sa nám neustále ponúka výhľad na mesto, Nízke Tatry a Revúcke Podolie. Pri kaplnke stojacej na svahu Sidorova zabočíme ostro doprava a oblúkom obídeme 15 m vysokú Krkavú skalu 1, ktorá je prírodnou pamiatkou. Z pohodlnej cestičky sa pred nami otvorí pekný výhľad na Vlkolínec. Po prechode Vlkolínskych lúk 2 (860 m) a ústia doliny Suché Hrabovo pokračujeme po pohodlnom chodníku cez Sedlo pod Vtáčnikom do hôľnej oblasti. Pri výstupe po zelenej značke na Vtáčnik (1 090 m) sa môžeme potešiť krásnymi výhľadmi na masív Šiprúňa a Salatína, neskôr aj na Chočské vrchy. Vo vrcholovej časti (tzv. Prednie) prídeme asi o ¾ hod. na červenú značku (0857), po ktorej odbočíme doľava. Vo Vyšnom Šiprúnskom sedle (1 360 m) odbočíme opäť doľava (červená značka pokračuje strmo dolu do doliny Nižné Matejkovo). Po červených významových značkách sa vďaka krátkej odbočke o niekoľko minút dostaneme na najvyšší bod túry – vrchol Šiprúňa 3 (1 461 m). Za pekného počasia sa nám predstaví ako jeden z najkrajších vyhliadkových vrchov Veľkej Fatry. Z vrcholu sa vrátime po červeno značkovanom chodníku, po ktorom zostúpime do Nižného Šiprúnskeho sedla (1 327 m). Spolu s červenou značkou mierne odbočíme doprava (na sever) a rovnomerným klesaním po ceste vedúcej najskôr okrajom hustého lesa a neskôr trávnatým chrbtom prídeme na križovatku turistických trás pod Chabzdovou. Červená značka nás povedie severným smerom pohodlným chodníkom cez úbočie nevýrazného vrcholu Chabzdovej (1 239 m). Popri zalesnenom hrebeni obídeme zo západnej strany Vtáčnik a dosiahneme hôľne lúky Tlstej hory (1 208 m). Zostúpime veľmi strmým chodníkom, ktorý kedysi slúžil na spúšťanie sena, a viacerými zákrutami prejdeme okolo senníkov, kde treba dávať pozor na pomerne riedke značkovanie. Neďaleko lyžiarskeho vleku Sekaniny sa pred nami otvoria pekné pohľady do doliny Váhu a na Ružomberok. Túru ukončíme v mestskej časti Ružomberok – Černová 4 (491 m) pri zastávke mestskej hromadnej dopravy na hlavnej ceste pri Váhu.

 

Variant: Do Sedla pod Vtáčnikom možno z Ružomberka vystúpiť aj po modrej značke za približne rovnaký čas. Okrem oblasti Malinného tento variant neponúka nijaké výhľady, pretože prechádza lesným chodníkom. Na výstup do oblasti Malinného možno použiť lanovku z Hrabova, čím sa čas potrebný na absolvovanie základnej trasy skráti približne o ¾ hod. Základnú trasu môžeme absolvovať aj v opačnom smere, v čase približne o ½ hod. kratšom ako pri základnej trase.

 

1 Krkavá skala – dominantná 15 m vysoká vápencová skala vytvorená eróznymi procesmi za prispenia tektonického porušenia horninového masívu. Nachádza sa na rozhraní Veľkej Fatry a Liptovskej kotliny. Rastú tu chránené druhy rastlín. Krkavá skala bola vyhlásená za prírodnú pamiatku.

 

2 Vlkolínske lúky – horské lúky povyše osady Vlkolínec s pekným výhľadom na túto osadu a jej okolie.

 

3 Šiprúň – dvojvrcholový masív porastený vysokohorskými riedkymi smrečinami. Z oboch vrcholov je panoramatický výhľad.

 

4 Černová – západná časť Ružomberka historicky známa ako miesto černovskej tragédie, kde uhorskí žandári postrieľali viacero dedinčanov. Na miestnom cintoríne pri kostole sa nachádza pamätník na túto udalosť.

DO VLKOLÍNCA A NA MALINNÉ

malinne.jpg

http://www.svetokolonas.sk/malinne-1209-m-n-m-nad-vlkolincom/ 

 

Ružomberok – Vlkolínec – Malinné – Ružomberok

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový bod: Ružomberok – Biely Potok, zastávka MHD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Ružomberok, zastávka MHD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Ružomberok – Biely Potok – Vlkolínec ¾ hod. – hotel Malina ¾ hod. – Malinné 1 hod. – hotel Malina ¾ hod. – Ružomberok 1 hod.

 

Spolu: 4 ¼ hod.

 

Prevýšenie: 715 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná túra s bezproblémovou orientáciou a malým prevýšením. Strmšie stúpanie treba absolvovať len na začiatku trasy nad Bielym Potokom a pri výstupe na Malinné.

 

Základná trasa: Trasa sa začína pri smerovníku na hlavnej ceste spájajúcej Ružomberok s Banskou Bystricou (E 77) v miestnej časti Ružomberok – Biely Potok (525 m). Od autobusovej zastávky sa vydáme po žltej turistickej značke (8630) vedúcej po moste cez riečku Revúca a stredom dediny smerom pod úpätie vápencového masívu Sidorova. Na konci obce odbočíme doprava a asi po 50 m doľava pomedzi domy. Za domami opäť zabočíme doľava pomedzi a po niekoľkých desiatkach metrov opäť doprava na menší hrebeň masívu Príkreho. Pokračujeme najskôr strmým holým hrebeňom, neskôr cez les na lúky nad Príkrym. Keď prídeme k poľnej ceste, zabočíme doľava a cez malé sedlo sa dostaneme ku kostolu v osade Vlkolínec 1 (718 m) ležiacej pod vrchom Sidorovo 2 (1 099). Prejdeme okolo kostola a pokračujeme smerom hore cez stred osady. Zabočíme doprava, minieme drevenú zvoničku a popri potoku prejdeme najzachovanejšou rezerváciou ľudovej architektúry na Slovensku. Z Vlkolínca sa asi o 20 min. miernym stúpaním dostaneme do sedla pri ústí doliny Suché Hrabovo. O ďalších 10 min. prídeme po žlto značkovanej poľnej ceste k smerovníku na Vlkolínskych lúkach. Odbočíme doľava a o niekoľko minút prídeme po modrej značke (2718) k hotelu Malina (900 m), ktorý stojí v centre turisticko-lyžiarskeho areálu Skipark Ružomberok – Malinné 3. Nasleduje strmší výstup na vyhliadkový vrchol Malinného (1 209 m), ktorý je najvyšším bodom na trase. Po krátkom oddychu sa okolo hotela Malina (900 m) vrátime k smerovníku na Vlkolínskych lúkach. Pokračujeme cez les po klesajúcom chodníku, ktorý je označený súčasne modrou (2718) a žltou značkou. O ¾ hod. zostúpime na Kalváriu (600 m), odkiaľ nás čaká pohodlný zostup do centra Ružomberka (494 m). Túru ukončíme pri budove mestského úradu.

 

Variant: Variant základnej trasy predstavuje výstup krátkym chodníkom na Haliny – vysoké bralá strmo sa vypínajúce nad hotelom Malina. Na ich temeno nás privedie neznačkovaný, avšak dobre viditeľný chodník, ktorý sa začína za budovou hornej stanice lanovky vedúcej z Hrabova. Z Halín sa dostaneme na rázcestie na Vlkolínskych lúkach, čím sa základná trasa predĺži o ¾ hod. Prejsť ju možno aj v opačnom smere za približne rovnaký čas.

 

1 Vlkolínec – osada mesta Ružomberok pod vrchom Sidorovo zapísaná do Zoznamu pamiatok svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. 45 pôvodných, dodnes obývaných dreveníc z 19. storočia je umiestnených pozdĺž potoka. Väčšinou trojpriestorové zrubové domy (izba, pitvor, komora) kryté šindľovou strechou sú jediným pôvodným neporušeným dedinským komplexom dreveníc na Slovensku. Sú ukážkou niekdajšej slovenskej horskej dediny. V obci sa nachádza múzeum Roľnícky dom s ukážkou pôvodného bývania. Zaujímavým objektom je drevená dvojpodlažná zvonica z roku 1770, Kostol navštívenia Panny Márie z roku 1875, obecná studňa, budova bývalej školy a cintorín. Prvé zmienky o osade pochádzajú z roku 1376, keď sa spomína ako vonkajšia ulica mesta Ružomberok. Jej názov pripomína výskyt vlkov v okolí a povinnosť Vlkolínčanov udržiavať vlčie jamy. 

 

2 Sidorovo – charakteristický vrch nad osadou Vlkolínec nazývaný aj Žiar alebo tiež Hýrová. Je budovaný vápencami a dolomitmi. Je to najvyšší vrchol hrebeňa Veľkej skaly. Charakteristickým znakom Sidorova sú viditeľné známky erózie v podobe mohutných skalných stien a odkryvov, najmä na jeho južnej strane. Na východnej a západnej strane sa v početnej miere vyskytujú skalné ihly.

 

3 Malinné (nazývané aj Malinô Brdo) – obľúbené lyžiarske stredisko nad Ružomberkom s mestom spojené kabínkovou lanovkou z Hrabova s dĺžkou 1 770 m. Nachádza sa tu aj bazén, ktorý je najvyššie položeným kúpaliskom na Slovensku (920 m).

 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

NA ŠÍP

 

p-1169mnm.jpg

https://www.kopce.sk/sip-1169-mnm-velka-fatra/

 

Kraľovany – Podšíp – Žaškovské sedlo – Stankovany

Poloha: Veľká Fatra – Šípska Fatra.

Východiskový bod : Kraľovany – zastávka, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

Cieľový bod: Stankovany, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Kraľovany - zastávka – Podšíp ¾ hod. – Zadný Šíp ¾ hod. – Šíp ½ hod. – Žaškovské sedlo 1 hod. – Stankovany ½ hod.

Spolu: 3 ½ hod.

Prevýšenie: 750 m.

Náročnosť: Stredne náročná túra, na ktorej treba v prvej časti absolvovať strmý výstup do osady Podšíp a na Zadný Šíp. Patrí k atraktívnym výletom, vo vrcholovej časti ponúka prekrásne vyhliadkové miesta.

Základná trasa: začneme pri železničnej stanici Kraľovany – zastávka (420 m), od ktorej nás povedie žltá turistická značka (8609). Asi po 100 m prídeme k visutému mostu cez rieku Orava. Za mostom zabočíme doprava a vydáme sa po prúde rieky. O chvíľu odbočíme doľava, pôjdeme hore lyžiarskym svahom a pri chatovej osade Dierová vstúpime do lesa. Zakrátko prejdeme križovatku lesných ciest, za ktorou žltá značka pokračuje strmým lesným chodníkom. Po vyjdení na lúku onedlho uvidíme malebné drevenice – bývalé salaše osady Podšíp 1 (760 m), ktoré na rekreačné účely upravila skupina nadšencov a reštaurátorov ľudovej architektúry. Tu si môžeme nabrať vodu a oddýchnuť pri krásnom výhľade na Krivánsku Fatru pred náročným výstupom na svah Zadného Šípa (1 143 m). Vystúpime po chodníku, ktorý sa kľukatí medzi bralami. Po dosiahnutí vrcholu, na ktorom stojí veľký kríž, sa pred nami otvorí nádherný výhľad do údolia Váhu, na masív Veľkej Fatry a z blízkej plošiny aj na veľkú časť hrebeňa Malej Fatry. Po krátkom oddychu zostúpime z vrcholu a o chvíľu začneme opäť mierne stúpať po ostrom hrebeni na vrchol Šípa. Asi 2 km pôjdeme pomedzi množstvo rôznorodých vápencových skalných útvarov rozmanitých tvarov. Na jednom mieste sa chodník tak zužuje, že po ňom môže ísť len jeden osoba. Z vrcholu Šípa 2 (1 170 m) výhľad z jednej strany obmedzujú stromy, avšak smerom na juh a východ sa otvára panoráma prakticky celej hrebeňovej časti Veľkej Fatry a ďalších horských masívov. Vzhľadom na relatívne malú výšku Šípa je pohľad z jeho vrcholu neuveriteľne široký. Zostúpime pomerne strmo cez les, pričom aj tu musíme obísť viaceré skalné útvary. V Žaškovskom sedle 3 (723 m) značka odbočuje v pravom uhle doprava. Pokračujeme čiastočne lesom po prevažne poľnej ceste, po ktorej zostúpime širokými lúkami do Stankovian (441 m), kde túru ukončíme pri železničnej zastávke.

Variant: Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere za približne rovnaký čas.

 

1 Podšíp – malebná stará vrchárska osada pod skalnatým vrchom Šípa asi s 10 zachovanými dreveničkami, nachádzajúca sa na krajinársky nádhernom mieste. Lokalita ponúka ďaleké výhľady na okolitú prírodu.

 

2 Šíp – masívny rozložitý vrch Šípskej Fatry s prekrásnym širokým výhľadom na takmer celú hrebeňovú časť Veľkej Fatry. Výrazná dominanta nad pravým brehom Váhu. Územie vyhlásili za národnú prírodnú rezerváciu s kontrastným reliéfom mäkko modelovaného krížňanského príkrovu a ostro rezaného chočského príkrovu s dolomitovými bralami a krasovými javmi (Ľadová jaskyňa). V podraste lesných spoločenstiev sa zachovali viaceré druhy bohatej vápnomilnej flóry (najmä na južných bralnatých svahoch).

 

3 Žaškovské sedlo – lúčnaté sedlo pod vrcholom Šípa nad Škutovskou dolinou, ktorá vedie zo Stankovian. V sedle je niekoľko krasových jám (závrty) menších rozmerov, ktoré nie sú viditeľné zo značky, lebo chodník nevedie priamo do sedla, ale popri lese. 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

VÝCHODISKÁ TÚR

VÝCHODISKÁ TÚR

Kraľovany (430 m, 470 obyvateľov) obec v okrese Dolný Kubín, medzi Malou a Veľkou Fatrou, na sútoku riek Váh a Orava. Obec vznikla v 14. storočí na významnej križovatke Oravy, Liptova a Turca. Oravou viedla spojnica medzi uhorskými banskými mestami a poľskými trhovými strediskami. Medzi Kraľovanmi a Krpeľanmi sa nachádza Kraľoviansky meander. Ide o krajinársky atraktívnu prírodnú pamiatku dokumentujúcu geologický vývoj tejto oblasti.

 

Stankovany (441 m, 1 230 obyvateľov) obec v okrese Ružomberok na úpätí Chočských vrchov v údolí Váhu. Neďaleko Stankovian sa nachádzajú tri významné prírodné lokality – prírodná rezervácia Močiar s ochranou travertínových útvarov s močiarnou vegetáciou, prírodná rezervácia Rojkovské rašelinisko s výskytom zriedkavých druhov slatinnej a vrchoviskovej vegetácie a prírodná pamiatka Rojkovská travertínová kopa s travertínovým jazierkom a prameňom teplej uhličitej minerálnej vody.

 

Ružomberok (494 m, 31 000 obyvateľov) okresné priemyselné mesto na sútoku Váhu a Revúcej na západnom okraji Liptovskej kotliny. Založené bolo na dôležitej obchodnej križovatke európskeho významu a vo významnej baníckej oblasti. Prvé mestské výsady pochádzajú z roku 1318. Rozkvet baníctva trval len krátko a v roku 1390 kráľ Žigmund dal mesto do majetku likavskému panstvu, ktoré neprialo jeho rozvoju. Napriek tomu sa mesto, najmä vďaka svojej polohe vyvíjalo na prirodzené centrum remesiel a obchodu. Výraznejší rozvoj priemyslu nastal v 19. storočí (celulózka, papiereň, zápalkáreň, textilka, bryndziareň). Začiatkom 20. storočia bol Ružomberok jedným z najväčších a najpriemyselnejších miest Slovenska. Od poslednej tretiny 19. storočia do polovice 20. storočia bol Ružomberok i významným strediskom slovenského národného hnutia. Jednou z najvýznamnejších osobností tých čias bol kňaz a politik Andrej Hlinka. Mesto má vynikajúce podmienky pre turistiku. Je významným turistickým východiskom do okolitých pohorí – Veľká Fatra, Chočské vrchy a Nízke Tatry. Súčasťou mesta je i známa rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (pamiatka UNESCO). V meste sa nachádza Liptovské múzeum a galéria významného predstaviteľa moderného slovenského maliarstva Ľudovíta Fullu.

 

Jednou z miestnych častí Ružomberka je Černová (491 m), rodisko Andreja Hlinku. Nachádza sa tu súbor pamiatok na černovskú masakru, ktorý je spomienkou na ľudí zastrelených pri vysviacke kostola v októbri 1907.

 

Ružomberok je charakteristický dobrým prístupom do Veľkej Fatry nielen po viacerých turistických chodníkoch, ale aj pohodlnou kabínkovou lanovkou z doliny Hrabovo. Pri hornej stanici lanovky v nadmorskej výške takmer 1 000 m sa nachádza horské stredisko Malinné s vhodnými podmienkami na zjazdové i bežecké lyžovanie.

 

V Revúckej doline leží ďalšia z administratívnych častí Ružomberka – osada Podsuchá s množstvom súkromných chát. Približne v polovici cesty medzi Bielym Potokom a Podsuchou sa nachádza rekreačné stredisko Jazierce. V jeho blízkosti si možno prezrieť prírodné pamiatky Jazierske travertíny (výrazná travertínová terasa) a Jaziersky vodopád. Podsuchá predstavuje východisko výletov do oblasti vrchov Šiprúň, Smrekovica a Rakytov.

 

Liptovská osada (609 m, 1 690 obyvateľov) obec v okrese Ružomberok na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, na sútoku riek Revúca, Lúžňanka a Korytnica. Zachovali sa tu typické domy karpatského typu a barokový kostol z roku 1752, ktorý bol postavený na mieste dreveného z roku 1647. V Korytnickej doline sa zachoval pozostatok tajchu na splavovanie dreva z 19. storočia.

 

Donovaly (960 m, 150 obyvateľov) horská obec v okrese Banská Bystrica založená začiatkom 18. storočia. Už v 17. storočí tu vznikali uhliarske osady. Obec je obľúbeným rekreačným centrom v Nízkych Tatrách, hoci poloha zaraďuje niektoré k nej patriace osady (ležiace na úpätí rozložitého vrchu Zvolen) aj do Veľkej Fatry. Okrem zimného využitia Donovaly vo svojom blízkom i vzdialenejšom okolí ponúkajú viaceré letné turistické trasy rôzneho stupňa náročnosti (od ľahkých prechádzok až po časovo i fyzicky náročné túry). Od roku 1992 je obec v zime známa konaním originálnych pretekov psích záprahov.

 

Liptovské Revúce (680 m, 1 700 obyvateľov) tvoria tri pôvodne samostatné obce – Vyšná, Stredná a Nižná Revúca v okrese Ružomberok. Ležia v pramennej oblasti riečky Revúca na začiatku Revúckej doliny. Najstaršia správa o slovanskej občine s názvom Revúca je z roku 1233. Revúckou dolinou viedla stará kráľovská cesta dobudovaná v 18. storočí z poľského Krakova cez Liptov a Šturec do Banskej Bystrice a ďalej na juh do Pešti. Roztiahnutie obce do dĺžky niekoľkých kilometrov umožňuje nástupy do atraktívnej hôľnej a zároveň najvyššej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry cez viaceré strmé a relatívne krátke doliny.

 

Dolný Harmanec (440 m, 200 obyvateľov) menšia obec v okrese Banská Bystrica. Nachádza sa v Harmaneckej doline severozápadne od Banskej Bystrice, v južnej časti Veľkej Fatry a je turistickým východiskom do tejto časti pohoria. Neďaleko obce sa nachádza Harmanecká jaskyňa.

 

Staré Hory (480 m, 450 obyvateľov) obec v okrese Banská Bystrica pri hlavnej ceste spájajúcej Donovaly s Banskou Bystricou v hlbokej a mohutnej Starohorskej doline. Pôvodne predstavovali banícku osadu, ktorej obyvatelia sa zaoberali ťažbou striebra a medi. V obci sa dodnes zachovalo niekoľko starých baníckych domov. Staré Hory s dobrým dopravným spojením a viacerými osadami (Horný a Dolný Jelenec, Valentová, Rybie a Prašnica) predstavujú križovatku turistických chodníkov a východisko výletov nielen do Nízkych Tatier, ale aj do južnej časti Veľkej Fatry. Malú, pôvodne uhliarsku osadu Rybie, ktorá leží v úzkej dolinke na úpätí Krížnej, v roku 1924 zasiahla mohutná lavína. Závaly snehu zničili časť osady, pričom zahynulo 18 ľudí. Dnes sa Rybie využíva na rekreačné účely. Staré Hory sú zároveň mariánskym pútnickým miestom.

 

Blatnica (500 m, 850 obyvateľov) stará kultúrna obec v okrese Martin s olejkárskou tradíciou a so zaujímavou ľudovou architektúrou. Vďaka polohe pri vyústení Gaderskej a Blatnickej doliny do Turčianskej kotliny je ideálnym východiskom výletov do oboch spomínaných dolín, ktoré sú krajinársky výnimočné. Neďaleko  obce sa nachádzajú zrúcaniny Blatnického hradu, ktorého vznik sa datuje do 13. storočia. Na hrade sa zachovali zvyšky múrov, klenieb a strieľní. Okolie Blatnice je najbohatším archeologickým náleziskom vo Veľkej Fatre. Osídlenie z mladšej kamennej doby a rímskej doby (púchovská kultúra) sa našlo v Jaskyni na Vyhni nad Konským dolom. Na svahu Plešovice sa na začiatku Gaderskej doliny nachádza hradisko, ktoré bolo osídlené v bronzovej a rímskej dobe. V obci možno navštíviť barokový kaštieľ, ktorý je v súčasnosti sídlom Múzea Karola Plicku s neopakovateľnými historickými fotografiami Slovenska. Pri potoku sa zachovala zaujímavá architektúra – domy s klenutými bránami a so strieškami s peknou plastickou výzdobou z prelomu 18. a 19. storočia. Z malebnej obce Blatnica pochádza mnoho osobností – napríklad prvá slovenská botanička Izabela Textorisová, na pamiatku ktorej v obci zriadili pamätnú izbu, či bratia Siakeľovci, ktorí si v roku 1921 svoje rodisko vybrali na sfilmovanie prvého slovenského nemého filmu Jánošík. Blatničania sa v minulosti preslávili aj ako slávni olejkári, ktorí pochodili mnohé európske krajiny.

 

Čremošné (495 m, 100 obyvateľov) malá obec v okrese Turčianske Teplice. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1340. V obci sa nachádza turistické stredisko letnej i zimnej rekreácie.      

 

Belá – Dulice (495 m, 1 200 obyvateľov) obec v okrese Martin vznikla spojením Belej a Dulíc v roku 1971. Belá sa po prvý raz spomína v roku 1282. Našli sa však pamiatky zo sklonku mladšej kamennej doby, lužické popolnicové pohrebisko z mladšej bronzovej doby a púchovské hradisko. V stredoveku bola poddanskou obcou Blatnického hradu. Dulice vznikli v necpalskom chotári, po prvý raz sú doložené v roku 1357, postupne patrili niekoľkým zemianskym rodinám. Neďaleko obce sa nachádza Jasenská dolina známa predovšetkým ako dobre vybavené lyžiarske stredisko s viacerými ubytovacími možnosťami.

 

Necpaly (515 m, 750 obyvateľov) obec v okrese Martin na prahu Veľkej Fatry, pri vyústení Necpalskej doliny do Turčianskej kotliny. Našli sa tu pamiatky z bronzovej doby. Prvá písomná zmienka je z roku 1269. Z historických pamiatok zaujmú tri kaštiele a vzácne pôvodné fresky v ranogotickom kostolíku.

 

Sklabinský Podzámok (550 m, 150 obyvateľov) obec v okrese Martin ležiaca v Kantorskej doline, pod hradným vrchom, na ktorom stojí hrad Sklabiňa z 13. storočia. Našli sa tu pozostatky z bronzovej doby a zo železnej doby. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1258. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä olejkárstvom a garbiarstvom.

 

Podhradie (450 m, 700 obyvateľov) obec v okrese Martin z troch strán obklopená vrchmi Veľkej Fatry. Prvá písomná zmienka je z roku 1430 a už od svojho vzniku patrila k panstvu Sučany. Nad obcou na kopci zvanom Vrchmúr sa nachádzajú zvyšky pôvodného hradiska s opevnením z kamenných múrov.

 

Ľubochňa (451 m, 1 100 obyvateľov) obec v okrese Ružomberok známa predovšetkým ako kúpeľné centrum so známym endokrinologickým liečebným ústavom. Leží pri vyústení 25 km dlhej Ľubochnianskej doliny, jednej z najdlhších na Slovensku. Do zrušenia lesnej železnice, ktorá viedla až do jej horných častí, bola vynikajúcim východiskom výletov do severnej časti pohoria. V súčasnosti je vjazd do doliny povolený iba na niekoľkokilometrovom úseku k lyžiarskemu vleku na Krátkom, ďalej treba kráčať pešo hore dolinou alebo odbočiť na niektorú stranu po turistickom chodníku. Na pekné túry sa možno vybrať aj priamo z Ľubochne, z ktorej rôznymi smermi vychádza niekoľko chodníkov rôzneho stupňa náročnosti. 

 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

Nachádzaš sa tu: Domov