banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Bílokarpatské vulkanity

V oblasti medzi Bojkovicami a Starým Hrozenkovom sa nachádza niekoľko zaujímavých kameňolomov, kde na zemský povrch vystupujú treťohorné vulkanity. V lome Bučník pri Komni možno vidieť andezity bohaté na rozličné minerály. Spomedzi 51 rozličných nerastov je zaujímavý najmä vzácny porcelanit, ktorý sa využíva na výrobu šperkov. Ďalší andezitový lom sa nachádza pri Nezdeniciach. Opustený lom nad Starým Hrozenkovom je zaujímavý prítomnosťou sopečných hornín s charakteristickou stĺpovitou odlučnosťou.

 

Východne od Hrozenkovskej doliny sa rozkladá východná časť Lopeníckej hornatiny s krajinársky veľmi príťažlivou kopaničiarskou oblasťou. Má podobný charakter ako Súčanská vrchovina na slovenskej strane. Tvoria ju ploché horské chrbty oddelené širokými dolinami. Najvyšší vrch Lokov (738 m) len mierne prevyšuje okolité plošiny s nadmorskou výškou nad 600 m.

 

Tajomný vrch Lokov

 

Na vrchu Lokov pri Krhove sa traduje, že je dutý. V jeho útrobách sa vraj skrýva veľké a bohaté mesto. Spolu so sídlom a s jeho obyvateľmi sa pod zem prepadol aj veľký poklad, ktorý nedáva spávať mnohým ľuďom v okolí. Najbližšie k jeho získaniu mali podľa povesti pastieri kráv. Venoval im ho černokňažník ako odmenu za to, že mu ponúkli čerstvé kravské mlieko. Muž odetý do čierneho postavil pred chlapov kopu zlata a drahokamov, aby si nabrali, koľko unesú. Pastierom sa však málilo, a tak utekali do dediny po volský záprah. Keď sa však na Lokov vrátili, černokňažník i poklad boli už preč.

 

Dôležitým geomorfologickým predelom východnej časti Bílých Karpát je dolina Vláry. Na severovýchod od Vlárskeho priesmyku sa rozprestiera Chmelovská hornatina. Jej slovenským náprotivkom sú podcelky Kobylináč a Kýčerská hornatina. Medzi dvojicu vysokých zalesnených chrbtov sa vklinila široká brázda, ktorou preteká Nedašovský potok. V južnom chrbte hornatiny sa nachádza najvyšší Holý vrch (830 m), severný chrbát kulminuje pohraničnou Končitou (817 m). Na západnej strane Chmelovská hornatina susedí s Luhačovickou vrchovinou, ktorá tvorí vyššiu východnú časť Vizovickej vrchoviny. Lyský priesmyk ju oddeľuje od Pulčinskej hornatiny v južnej časti Javorníkov.

 

Myjavská pahorkatina je geomorfologickým celkom oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Vytvára prechod medzi Bielymi Karpatmi a Malými Karpatmi, voči ktorým je zníženinou. Zároveň však tvorí vyvýšené územie, ktoré oddeľuje Záhorskú nížinu na západe a Trenčiansku kotlinu na východe. V treťohorách bolo toto územie morským prielivom spájajúcim moria v oblasti Viedenskej a Panónskej panvy. Geologická stavba Myjavskej pahorkatiny sa podobá na geologickú stavbu Bielych Karpát. Väčšina jej územia je flyšová, len malú časť budujú vápencové šošovky bradlového pásma. Pásmo bradiel sa v oblasti Branča vynára spod sedimentov Záhorskej nížiny a tiahne sa na východ do predpolia Bielych Karpát. Veľká časť územia nepresahuje nadmorskú výšku 400 m. Nad túto vrstevnicu vystupujú izolované široké vyvýšeniny. Najvýraznejší je masív Bradla (543 m) na juhovýchodnom okraji pahorkatiny. Na jeho vrchole, ktorý je turisticky hojne navštevovaný, stojí Mohyla M. R. Štefánika. Napriek názvu však Bradlo nie je bradlom. Z geologického hľadiska sa masív podobá na neďaleký podcelok Malých Karpát Brezovské Karpaty. Skutočnými bradlami sú Brančské bradlá, ktoré sa tiahnu v rovnobežkovom smere od Podbranča k Myjave. Na najvyššom z nich stoja zrúcaniny hradu Branč (475 m).

 

Na Myjavskej pahorkatine prevláda pahorkatinový typ reliéfu. Systém oblých chrbtov tu zväčša neprevyšuje dná dolín o viac ako 100 m. Tento typ reliéfu je krajinársky veľmi zaujímavý. Jeho malebnosť zvyšujú osamelo stojace domy alebo skupiny domov, ktoré sa nazývajú kopanice.

 

Oblasti medzi Bojkovicami a Starým Hrozenkovom sa nachádza niekoľko zaujímavých kameňolomov, kde na zemský povrch vystupujú treťohorné vulkanity. V lome Bučník pri Komni možno vidieť andezity bohaté na rozličné minerály. Spomedzi 51 rozličných nerastov je zaujímavý najmä vzácny porcelanit, ktorý sa využíva na výrobu šperkov. Ďalší andezitový lom sa nachádza pri Nezdeniciach. Opustený lom nad Starým Hrozenkovom je zaujímavý prítomnosťou sopečných hornín s charakteristickou stĺpovitou odlučnosťou.

 

Východne od Hrozenkovskej doliny sa rozkladá východná časť Lopeníckej hornatiny s krajinársky veľmi príťažlivou kopaničiarskou oblasťou. Má podobný charakter ako Súčanská vrchovina na slovenskej strane. Tvoria ju ploché horské chrbty oddelené širokými dolinami. Najvyšší vrch Lokov (738 m) len mierne prevyšuje okolité plošiny s nadmorskou výškou nad 600 m.

 

Tajomný vrch Lokov

 

Na vrchu Lokov pri Krhove sa traduje, že je dutý. V jeho útrobách sa vraj skrýva veľké a bohaté mesto. Spolu so sídlom a s jeho obyvateľmi sa pod zem prepadol aj veľký poklad, ktorý nedáva spávať mnohým ľuďom v okolí. Najbližšie k jeho získaniu mali podľa povesti pastieri kráv. Venoval im ho černokňažník ako odmenu za to, že mu ponúkli čerstvé kravské mlieko. Muž odetý do čierneho postavil pred chlapov kopu zlata a drahokamov, aby si nabrali, koľko unesú. Pastierom sa však málilo, a tak utekali do dediny po volský záprah. Keď sa však na Lokov vrátili, černokňažník i poklad boli už preč.

 

Dôležitým geomorfologickým predelom východnej časti Bílých Karpát je dolina Vláry. Na severovýchod od Vlárskeho priesmyku sa rozprestiera Chmelovská hornatina. Jej slovenským náprotivkom sú podcelky Kobylináč a Kýčerská hornatina. Medzi dvojicu vysokých zalesnených chrbtov sa vklinila široká brázda, ktorou preteká Nedašovský potok. V južnom chrbte hornatiny sa nachádza najvyšší Holý vrch (830 m), severný chrbát kulminuje pohraničnou Končitou (817 m). Na západnej strane Chmelovská hornatina susedí s Luhačovickou vrchovinou, ktorá tvorí vyššiu východnú časť Vizovickej vrchoviny. Lyský priesmyk ju oddeľuje od Pulčinskej hornatiny v južnej časti Javorníkov.

 

Myjavská pahorkatina je geomorfologickým celkom oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Vytvára prechod medzi Bielymi Karpatmi a Malými Karpatmi, voči ktorým je zníženinou. Zároveň však tvorí vyvýšené územie, ktoré oddeľuje Záhorskú nížinu na západe a Trenčiansku kotlinu na východe. V treťohorách bolo toto územie morským prielivom spájajúcim moria v oblasti Viedenskej a Panónskej panvy. Geologická stavba Myjavskej pahorkatiny sa podobá na geologickú stavbu Bielych Karpát. Väčšina jej územia je flyšová, len malú časť budujú vápencové šošovky bradlového pásma. Pásmo bradiel sa v oblasti Branča vynára spod sedimentov Záhorskej nížiny a tiahne sa na východ do predpolia Bielych Karpát. Veľká časť územia nepresahuje nadmorskú výšku 400 m. Nad túto vrstevnicu vystupujú izolované široké vyvýšeniny. Najvýraznejší je masív Bradla (543 m) na juhovýchodnom okraji pahorkatiny. Na jeho vrchole, ktorý je turisticky hojne navštevovaný, stojí Mohyla M. R. Štefánika. Napriek názvu však Bradlo nie je bradlom. Z geologického hľadiska sa masív podobá na neďaleký podcelok Malých Karpát Brezovské Karpaty. Skutočnými bradlami sú Brančské bradlá, ktoré sa tiahnu v rovnobežkovom smere od Podbranča k Myjave. Na najvyššom z nich stoja zrúcaniny hradu Branč (475 m).

 

Na Myjavskej pahorkatine prevláda pahorkatinový typ reliéfu. Systém oblých chrbtov tu zväčša neprevyšuje dná dolín o viac ako 100 m. Tento typ reliéfu je krajinársky veľmi zaujímavý. Jeho malebnosť zvyšujú osamelo stojace domy alebo skupiny domov, ktoré sa nazývajú kopanice.

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Nachádzaš sa tu: Domov Bílokarpatské vulkanity