Hradiská Devínskej Kobyly

V 9. storočí Slovania na okraji Devínskej Kobyly vybudovali kvôli kontrole dolného toku Moravy a priľahlých území, dvojicu opevnení. Opevnenia, ktoré sa tu nachádzali neboli pre vedcov také zaujímavé ako hrad Devín. Na hradisku Nad lomom zistili J. Zavadil a J. Slovák kultúrnu vrstvu obsahujúcu keramiku z rímskej doby a zo včasného stredoveku až v roku 1913. Menší výskum zrealizoval na hradisku Na pieskoch aj český bádateľ J. Eisner v r. 1937. Ľ. Krasková po druhej svetovej vojne, v rokoch 1958 až 1963 skúmala tieto hradiská podrobnejšie a výsledkom boli poznatky o ich osídlení. Najstaršími archeologickými nálezmi sú keltská strieborná tetradrachma (minca) tzv. bratislavského typu s nápisom SONNON a črepy z toho istého obdobia – 1. storočie p.n.l. (hradisko Na pieskoch). Lokalita Nad lomom bola pravdepodobne osídlená až v rímskej dobe, našli sa tu časti dvoch príbytkov. Na pieskoch sa pravdepodobne nachádzalo menšie pohrebisko. Hradiská chránili valy. Val chrániaci hradisko Nad lomom mal kruhový pôdorys a val hradiska Na pieskoch bol v tvare obličky. Výskumy vylučujú, že by tieto opevnenia mali inú než vojenskú funkciu. Hradiská sú voľne prístupné z Devínskej Novej Vsi. Hradisko Nad lomom má dobre zachované a viditeľné valy kým hradisko Na pieskoch je výrazne poškodené. V súčasnosti je kopec národnou prírodnou rezerváciou.

Čerpané z: Kultúrne krásy Slovenska - Veľkomoravské hradiská (Vladimír Turčan a kolektív)

 

Obrázok čerpaný z: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dev%C3%ADnska_Kobyla