Zvyky a tradície v období fašiangov

Fašiangami alebo aj mjasopust sa nazýva obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou - Popolcovou stredou. Týmto dňom sa začína 40-dňový pôst, ktorý sa končí na Veľký piatok. Toto obdobie predstavuje prechod medzi zimou a jarou.

Fašiangy na dedine

Priebeh fašiangov mal popri spoločných črtách rôzne lokálne modifikácie a odlišnosti. Na dedinách hlavným organizátorom fašiangových zábav, podobne ako pri iných výnimočných príležitostiach dospelá mládež.

S „klátikom“ chodili mládenci aj na okolí Trenčína. Ak si chcel mládenec pri návštevach zatancovať s domácim dievčaťom, musel najprv zavesiť okolo hrdla klátik previazaný stuhou. Pritom musel preukázať istú šikovnosť, pretože dievča prirodzene nečakalo, ale usilovalo sa uniknúť, alebo aspoň mládencovi jeho úlohu či najviac sťažiť.

Keď malo konečne klátik okolo hrdla zavesený, mladí si pri harmonike zatancovali a gazdiná obdarovala návštevníkov koláčmi, mäsom a slaninou, ktorú si napichali na drevený meč. Večer sa mládež zabávala v krčme, kde mala okrem nedele vyhradený ešte aj pondelok, zatiaľ čo dopoludnie v utorok patrilo ženáčom. Večer sa všetci zišli na „pochovávanie basy“.

V Rybanoch neďaleko Topoľčian bývala v nedeľu v krčme zábava, na ktorej si mohol každý zadarmo zatancovať. V pondelok chodili mládenci, ktorí zábavu organizovali, po domoch. Šikovnejší tancovali a ostatní spievali známu fašiangovú pieseň. Domáci ich pohostili mäsom, koláčmi, vareným vínom alebo pálenkou a dali im aj slaninu a peniaze. Aj tu nosili mládenci so sebou klátik a ak bola v dome mladá žena, priviazali jej ho o nohu.

Oslobodili ju až vtedy, keď sa vykúpila ešte nejakým podarúnkom navyše. V utorok večer musel každý návštevník krčmy tancovať zvláštny obradný tanec zvaný „na konope“. Jeho najdôležitejšou časťou bolo vyhadzovanie tanečnice do výšky.

Ľudové piesne vo fašiangových obyčajoch na Slovensku

Fašiangy predstavujú azda najdôležitejšiu vrcholovú tanečnú príležitosť, presnejšie povedané, celý súbor dosť špecifických tanečných príležitostí. Tie spravidla určitým spôsobom nadväzujú na staršie tradície a tým sa stávajú významným konzervačným činiteľom z hľadiska ďalšieho uchovávania prejavov ľudového tanečného života.

Obdobie fašiangov je časovo vymedzené odo dňa Troch kráľov po dátumove pohyblivý začiatok cirkevného, tzv. veľkého pôstu, začínajúci dňom nazývaným Popolcová, Krivá, Suchá alebo Škaredá streda. V závislosti od časového rozpätia medzi jarnou rovnodennosťou a splnom mesiaca, čo sú rozhodujúce konštanty pre určenie každoročne sa meniaceho termínu sviatkov Veľkej noci, a tým aj záveru fašiangov.

Aj v menej priaznivom roku tancov, tanečných príležitostí bolo oveľa viacej ako v iných ročných obdobiach, čo spontánne a napospol potvrdzujú všetky výpovede týkajúce sa fašiangov.

Ide o sezónu relatívneho pracovného pokoja v roľníckom prostredí, ale aj v iných, najmä sezónnych zamestnaniach, a teda je tu vtedy podstatne viac času na zábavu, ako v iných pracovne exponovanejších ročných obdobiach. V určitých dňoch tradícia dokonca neodporúča alebo zakazuje vykonávať určité, obvykle domáce práce ako napr. v sobotu a vo štvrtok sa niekde nemalo priasť, na Hromnice zasa šiť, ale aj inak pracovať, napr. v horách, na Mateja prať, tkať, šiť, začínať akúkoľvek prácu.

Sústredenie najčastejšie a vyhranených fašiangových podujatí je v závere fašiangov, hlavne počas posledných troch dní: v nedeľu, pondelok a v utorok pred Popolcovou stredou, ako sa to dodržiavalo najmä v minulosti a na vidieku. Niekedy sa aj tieto dni označujú rovnako ako celé spomínané obdobie, teda: fašiangy, (fašang, fešeng) alebo často regionálne fungujúcimi názvami ako konec fašang, výnimočne Bakusové dni, zapošky, miestopusty, ... V oblastiach s maďarským etnikom fašang farka a v bývalých nemeckých sídlach lecte fašink.

Ňiečo pre konope, ňiečo pre len,

Ňiečo pre baštrnák, ňiečo pre chren.

Moja manka, moj tatko, to sú luďjé sprostí,

Šetko masso pojelli, ňehali mi kosťi.

Moja manka, mó tatko, to sú luďjé skúpí,

Pojali ma na jarmek, ňech ma ňjechto kúpí,

Kúpili jej ručníček, aj zásťerku novú.