Vianoce na Slovensku
(Trenčín, Beckov, Moravské Lieskové, Súča, Dubnica, Ilava, Púchov, Považská Bystrica, Bytča, Žilina, Budatín, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Strečno, Rajec, Čičmany, Bánovce nad Bebravou)
Kraj rozprestierajúci sa na brehoch Váhu a Kysuce preslávil Beckovský hrad na mohutnom brale, no najmä majestátny Trenčiansky hrad všemocného pána Váhu a Tatier. Viaceré hrady regiónu tvorili súčasť vojenského obranného systému krajiny. V nich žili, cvičili sa v boji i bujaro hodovali mocní hradní páni i lúpežníci rytieri. V nádherných kaštieľoch bývali na rozhraní 19. a 20. storočia vznešené hostiny s okázalo prestretými tabuľami.
Príprava Štedrej večere na vidieku
Kým nastala najočakávanejšia večera roka na vidieku, museli gazdiné najprv v noci napiecť chlieb na celé sviatky, v niektorých obciach upiekli aj obradný chlebík. Na Kysuciach piekli z jačmennej múky obradný pupkoví chleba, ktorý mal v strede kúsok starého chleba, trochu hrudkovej soli, petržlen a na vrchu položený cesnak. Po chleboch sa piekli koláče. Až cez deň začali variť všetky jedlá, nedajbože, aby na niečo zabudli. Zloženie štedrej večere bolo síce podobné v celom regióne, vyskytovali sa však aj rozdiely. Záviseli od prírodných podmienok obce, majetku a vierovyznania rodiny. Preto v niektorých obciach varili fazuľovú či hrachovú polievku so sušenými slivkami, šošovicovú so sušenými hubami, strukovinovú so sušenými hruškami či fazuľovú s údeným mäsom. Na vianočný stôl pripravili kapustnicu so sušenými hubami, niekde do nej dali sušené slivky, inde smotanu, u evanjelikov klobásu. V chudobnejších oblastiach navarili kvačkovú polievku, nazývanú aj polievkou zo suchej repi. Súčasťou štedrej večere boli múčne jedlá. Mali rôzne názvy podľa spôsobu prípravy i zloženia, ale často boli rovnaké. Gazdiné a domáce panie v trenčianskom regióne chystali lámance, obárance, pupáčik (s makom, bryndzou), opekance (s tvarohom), alebo zo zemiakovo-múčneho cesta šúľance s makom. Rozšírená bola krupicová kaša, nazývaná, Ježiškova. Medzi svetovými vojnami jedávali už aj slané harinki. K sviatočnej večeri patrili kysnuté koláče, nechýbala pálenka na masle.
Zdravie a hojnosť
Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého dňa boli obyčaje. Mali zabezpečiť, aby celá rodina bola zdravá, šťastná, mala dobrú budúcoročnú úrodu, hodnosť všetkého. Nezabúdalo sa ani na domáce zvieratá, najmä na kravu, živiteľku rodiny, ktorá mala mať dosť mlieka. Veď vďaka nej mali mlieko pre deti, na varenie, smotanu a maslo na predaj. Pretože peniažkov nebolo nikdy dosť, gazdiné dodržiavali všetky obyčaje. Vo Veľkých Stankovciach zavesili na dvere maštale bielu cibuľu, v Krajnom, na kopaniciach Matejovce, zavesili cesnak. V Starej Lehote gazdiná nasypala do vrecka obilie a položila ho na chlieb na rohu štedrovečerného stola. Keď sa krava otelila, časť zrna jej uvarila a dala do nápoja, aby dobre dojila. Najkurióznejšie obyčaje museli dodržiavať gazdiné zo Selíc. Museli totiž nahé vyskočiť z okna, utekať do maštale a potrieť kravu zelinkami, zozbieranými v júni počas magickej noci na svätého Jána.
Gazda s gazdinou mysleli na domáce zvieratá aj počas štedrej večere, preto všetko potrebné pripravili vopred. Aby sa dobytku darilo, položili pod štedrovečerný stôl alebo vedľa neho dbanku na mútenie masla, alebo hrotok s vodou či srvátkou. Do neho každý počas večere odložili pre domáce zvieratá po lyžici zo všetkých štedrovečerných jedál. V Dolnej Porube nechali dbanku pred štedrou večerou na dvore. Keď začali zvoniť zvony, gazdiná naliala do dbanky vodu, doniesla ju do izby a na otázku, čo nesie, odpovedala tak, ako sa patrilo: visokú penu, hustú smotanu. Kravy však museli chrániť aj pred zlými silami. Preto gazdiné v Kubre dali vrchnák z najkrajšieho chleba na sito medzi štedráki. Z neho potom pridávali k omrvinkám, ktorými okiadzali kravu pri urieknutí.
(Zdroj: Zora Mintalová Zubercová: VIANOCE NA SLOVENSKU, Recepty, tradície a zvyklosti)